Domov   >  Zaujímavosti
publikované: 26.02.2018 - 15:30  //  aktualizácia: 01.03.2018 - 09:48  //  zobrazené: 2092

Boj s veternými mlynmi

Nie je to surrealizmus, je to realita

Poznáte to. Idete vysypať smeti a pri nádobách vidíte vyložený gauč. Chvíľu máte pocit, že suseda vyhodila z bytu manželka, keďže obďaleč stojí aj lampa z obývačky a televízor. Realita je však trocha smutnejšia. Surrealistické „inštalácie“ pri kontajneroch sú žiaľ v Šali bežné...

Boj s veternými mlynmi

Mesto sa s neporiadnikmi snaží „vysporiadať“ v rámci legislatívnych možností. Každú čiernu skládku komunálneho odpadu musí dať odpratať v zmysle zákona. Neporiadku pri kontajneroch ale neubúda a samospráva ťahá za kratší koniec. Raz do týždňa robí referát životného prostredia MsÚ obhliadku kontajnerových stojísk. Mapujú všetko, čo ku kontajnerom nepatrí. Urobte si jasnejší obraz o tom ako to môže počas týždňa v meste vyzerať. Tu sú poznámky z 20.februára 2018: Okružná – matrace, ČSL armády – sedačka, Bottova x ČSL armády – polička,  Bottova – odpad, matrace, vanička zo sprchy, sedačka, Narcisová (pri garážach) – fotelka, satelit, Nitrianska – pneumatiky, Nitrianska – nábytok, Lúčna –sedačka, Kráľovská – televízor, Hlavná – stavebný odpad, Letná – dvere, Mostová – matrace. Takto to ide týždeň za týždňom. Odvoz veľkorozmerného odpadu zo stojísk má mesto ošetrené v zmluve. „Platíme za zber veľkorozmerných odpadov, bez ohľadu na to či je odpad vyvezený zo zberného dvora alebo je vyvezený zo stojiska. Mernou jednotkou je tona.“, vysvetľuje Ing. Edita Haládiková z referátu ŽP MsÚ v Šali. Podľa zákona je každý pôvodca povinný nakladať s komunálnym odpadom v zmysle všeobecne záväzného nariadenia obce (VZN). V našom prípade je zo VZN č.4/2017. (Odkaz nájdete pod textom). Nespratníkov má právo sankcionovať mesto až do výšky 1500 eur. Dokazovanie priestupkov je však problematické. A to je problém.

Čierna skládka = Čierny Peter

Našťastie, niektorí občania nie sú ľahostajní voči životnému prostrediu. Neváhajú zavolať alebo napísať na referát životného prostredia. Nábytok alebo gauč sa odviezť zo stojiska dá, no horšie je to s pneumatikami, ktoré sa na večianskom sídlisku stali v poslednej dobe „hitom“. Ktosi nimi „dotvára“ už aj tak dosť úbohé životné prostredie.  Pneumatiky medzi komunálny odpad nepatria. Ak ich uložíte vedľa stojiska, vytvoríte tak nelegálnu skládku, za ktorú môžete vyfasovať 1500-eurovú pokutu. Zber pneumatík upravuje zákon o odpadoch a v Šali nie je možné ich vyviezť z kapacitných dôvodov do zberného dvora. Možností je ale dosť. Pneumatiky treba odovzdať v pneuservisoch alebo v prevádzkach, kde ich distribuujú či predávajú. Stojisko na Nitrianskej ulici je jedno z tých, kde niekto vyložil viackrát väčšie množstvo pneumatík. A čierna skládka je na svete. Vedľa paneláku, kde žijú ľudia. Ľudia, ktorí keď ráno odostrú záclonu uvidia pod oknami bordel. Bordel, s ktorým sa bude musieť vysporiadať štát, ktorý tak dostal od neznámeho páchateľa do rúk Čierneho Petra.

Nitrianska ulica, 22.2.2018

Snažia sa zistiť pôvodcu

Ak ide o čiernu skládku komunálneho odpadu, odstrániť ju musí obec. Ak ide o skládku s iným ako komunálnym odpadom, postarať sa musí štát. Prípad z Nitrianskej ulice je jedným z nich. Ktosi tam nechal  sedemnásť  pneumatík. Ktosi, koho sa zrejme nikdy nepodarí vypátrať narobil problémy mestu, štátu, obyvateľom sídliska, no najmä životnému prostrediu. „V prípade skládok s iným ako komunálnym odpadom spolupracujeme s policajným zborom a postupujeme v zmysle zákona o odpadoch o nezákonne uloženom odpade“, hovorí  Ing. Petronela Vižďáková, prednostka Okresného úradu v Šali. Okresný úrad sa snaží zistiť pôvodcu skládky, no bez dôkazov a svedectiev je to zrejme tiež boj s veternými mlynmi. Ak znečisťovateľa neodhalia, skládku musí na svoje trovy odpratať štát. Napriek tomu sa Odbor starostlivosti o životné prostredie OÚ v Šali snaží spolupracovať s mestom  i s okolitými obcami ako najlepšie vie.

Bottova ulica

 „Bordel“ rieši aj mestská polícia

Mestská polícia v Šali úzko spolupracuje s referátom životného prostredia MsÚ, no do procesu vstupuje aj na základe vlastných zistení a informácií. Vykonávajú  pravidelné kontroly a výjazdy na zmapovanie situácie. „Pri zistení nelegálnej skládky ju zdokumentujeme a zisťujeme pôvodcu, ktorého v prípade odhalenia postupujeme na správne konanie“, hovorí Miroslav Martinček, zástupca náčelníka MsP v Šali. Mestská polícia dbá na poriadok v meste, teda aj na úseku životného prostredia. V roku 2017 zaevidovali 39 priestupkov proti životnému prostrediu. V blokovom konaní vyriešili 3 prípady, iba v jedinom prípade priestupcu postúpili na správne konanie.

archívna foto, zdroj FB/mesto Šaľa

Fotopasce či kamery by mohli byť riešením

Navrhol som poslancom za mestskú časť Veča a predsedovi komisie životného prostredia, že inštalácia fotopascí alebo kamier v exponovaných častiach večianskeho sídliska (a možno aj iných šalianskych sídlisk) by mohla pomôcť situáciu zlepšiť. Je nutné mať dôkaz o tom,  že bodrel ku stojisku vyniesol Jožo, Fero alebo Mišo. Bez týchto technických zariadení to zrejme nepôjde, pretože šanca, že neporiadnika niekto zbadá a pôjde proti nemu svedčiť osobne je takmer nulová. Je na orgánoch samosprávy, ako sa s týmto návrhom vysporiadajú. Občania by si ale určite želali, aby sa kvalita ich života neznižovala tvorbou skládok komunálneho či iného odpadu priamo pod ich oknami. Dôležité bude usvedčených páchateľov sankcionovať. Nie preto, aby mesto zarobilo, ale sankcie môžu mať odstrašujúci význam pre ďalších latentných znečisťovateľov. Kamery by privítali aj mestskí policajti. „Nie vždy sa mestskej polícii podarí zistiť pôvodcu odpadu. Takéto monitorovanie priestoru by nám veľmi pomohlo“, dodáva Miroslav Martinček, zástupca náčelníka MsP.  Predseda mestského výboru č.3  Ing. Peter Jaroš mi prisľúbil, že na najbližšom zasadnutí poslancov za Veču sa problematikou budú zaoberať. Prísľub som dostal aj od poslanca MsZ Miloša Reháka, že o téme bude hovoriť na zasadnutí Komisie životného prostredia, verejného poriadku a bezpečnosti pri MsZ v Šali. Navštívil som aj primátora Mgr.Jozefa Belického. Súčasný stav považuje za nevyhovujúci a ako povedal, bude nápomocný pri každom riešení, ktoré by stav zlepšilo. Ak máte iné občianske návrhy, nápady, ktoré by pomohli k skvalitniť životné prostredie, neváhajte. Stačí napísať na haladikova@sala.sk.  Nenecháme si predsa z mesta urobiť smetisko!

Ďalšia cesta

Existuje aj druhá cesta. Tou je osveta a „vzdelávanie“ obyvateľov. Povedzme si otvorene, nie všetkých neporiadok trápi. Mnohí totiž ani netušia kam s nepotrebným gaučom. Treba ich to preto naučiť. Potom je tu druhá skupina ľudí, ktorí by aj vedeli, no nie sú ochotní vynakladať svoj čas na odvoz do zberného dvora. Takýchto je nutné „prevychovať“. Poslednú skupinu tvoria obyvatelia, ktorí vedia čo majú robiť a správajú sa zodpovedne. Osveta by mala byť teda zacielená na prvé dve skupiny. Aký je ich pomer v našom meste si nedovolím odhadnúť.

Neporiadok nielen na sídliskách

Časť problému tvoria aj ľudia bez domova. V lesoch pri Váhu si stavajú svoje „bývanie“ a zanechávajú po sebe neporiadok. Ing.Edita Haládiková z referátu ŽP MsÚ nám poskytla niekoľko záberov, ako to občas pri Váhu vyzerá. Pozrite si ich v galérii.

"Zátišie pri Váhu"

Zberné dvory

V prílohe nájdete letáčik, kde je rozpísané čo môžete odviezť do zberných dvorov.

S čiernymi skládkami bojuje aj ministerstvo

Ministerstvo životného prostredia v minulosti samosprávam v tomto boji podalo pomocnú ruku. „V minulom roku sme na tento účel vyčlenili z Environmentálneho fondu štyri milióny eur. Podporili sme celkovo 106 samospráv zo všetkých 8 krajov a spolu zo 40 okresov, pričom o dotáciu sa mohli uchádzať obce, mestá a združenia obcí z celého Slovenska“, hovorí Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia SR. „V súčasnosti vnímame riešenie čiernych skládok v komplexnom prístupe k problematike odpadu. A preto meníme celú odpadovú politiku tak, aby sa viac oplatilo triediť a recyklovať. Nejde len o odpadovú legislatívu. Téme sa venuje napríklad aj pripravovaná Envirostratégia do roku 2030“, dodáva pre sala.sk Ferenčák. Stratégia obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu aj samosprávam v boji proti čiernym skládkam. Napríklad, že ak obec alebo súkromný vlastník pozemku ani po výzve orgánu štátnej správy neodstráni nelegálnu skládku odpadu, odstránia ju kompetentné štátne organizácie na náklady vlastníka pozemku, v ktorej katastri sa skládka nachádza.

Mgr. Miroslav Demín

 

Koľko vyprodukujeme v Šali za rok odpadu?

Na území mesta máme celkom 128 stojísk kontajnerov, z toho vo Veči 30. Pozrite si štatistiky, koľko odpadu vyprodukujeme ročne iba v našom meste.

  • Zmesový komunálny odpad (pozbieraný z kuka nádob a kontajnerov) - 5846,6 ton
  • Veľkorozmerný odpad (od kontajnerov aj zo zberného dvora aj z jarného a jesenného upratovania)  -  1254,1 ton
  • Odpad z čistenia ulíc (hlavne z malých smetných nádob)  88,52 ton
  • Triedený papier - 355,32 ton
  • Triedené sklo - 108,07 ton
  • Triedené plasty - 178,83 ton
  • Šatstvo - 23,99 ton
  • Elektroodpad bez nebezpečných vlastností - 16,55 ton
  • Elektroodpad s nebezpečnými vlastnosťami (chladničky, televízory, tlačiarne, žiarivky a pod.) - 11,88 ton
  • Kovy - 139,53 ton
  • Drobný stavebný odpad  - 338,6 ton
  • Biologicky rozložiteľný odpad- tzv. zelený odpad - 3272,65 ton
  • Ostatné odpady s nebezpečnými vlastnosťami (tlačiarenské farby, batérie, obaly s bsahom škodlivín) - 6,56 ton
  • Jedlé odpadové oleje a tuky z domácností - 0,705 ton

VZN č. 4/2017

http://sala.sk/clanok/navrh-vzn-ktorym-sa-meni-a-doplna-vseobecne-zavazne-nariadenie-mesta-sala-c-7-2016-o-nakladani-s-komunalnymi-odpadmi-a-drobnymi-stavebnymi-odpadmi-na-uzemi-mesta-sala

 

Prílohy