Šaliančina
Šaliančina
Týmto slovníčkom chcem postaviť pomník všetkým, ktorý rozprávali po našom. Pre nás je spisovná slovenčina tá druhá reč, ktorú sme sa naučili na dorozumenie sa s celým Slovenskom. Minimálne polovica Šaľanov sa pozastaví pri tom, že našu hovorovú reč nazývam slovenčinou. V zmiešanom prostredí Sale to vyzeralo tak, že mnohí rodáci bežne prechádzali zo slovenčiny do maďarčiny bez problémov, podľa potreby. Postavil som si otázku: Nemali azda dosť slovenských názvov? Veď som tu doma, a nikdy som maďarčinu doma ani v Šali nepotreboval. Možno som mal výnimočné šťastie na domáce prostredie. Môj nebohý otec prečítal veľké množstvo kníh, z ktorých mám možno až teraz osoh, lebo ak som prišiel domov s otázkou čo znamená niektoré podchytené neznáme slovo v maďarčine po slovensky, vždy vedel správny preklad. Ako je to spisovne ma naučili v školách. Medzi mnohými inými učiteľmi i spisovateľ Peter Andruška. Spisovnú slovenčinu som sa naučil používať tak dobre, že v Trnave, počas vysokoškolského štúdia, nie domácimi, som bol pokladaný za stredoslováka. Uvedomujem si nedostatočnosť môjho slovníka. Už aj preto som tento slovník urýchlene zadal, aby mohol byť dostupný tým, ktorí môžu potvrdiť jeho autentickosť.
Slovník som napísal podľa trochu upraveného bežného postupu tvorby slovníka. Používal som len mäkké -i- v nárečových výrazoch. Všetky spoluhlásky bez mäkčeňa sa v nárečových výrazoch čítajú tvrdo.
Otčenáš po našom:
Očče náš, kerí si na ňebesách,
posvac sa méno Tvoje, prindzi královstvo Tvoje,
buc vóla Tvoja jak v ňebi, tak aj na zemi,
chléb náš vezdajší daj nám ňeská,
a odpusci nám naše vini,
tak jak aj mi odpúščáme svojím viňňíkom,
a neprivec nás do pokušeňá,
ale zbav nás šeckého zlého. Ammen.
V Šali je autochtónne slovenské nárečie. Vždy ma trochu zaujímala podstata rozdielov v nárečovom vyjadrovaní. Doma sme mali knihy vo veľkej úcte a veľmi rýchlo som prišiel na to, že sa inak píše v knihách a inak sa rozprávame medzi sebou. Ba dokonca ani ostatní nerozprávajú rovnako. V literatúre, alebo akýchkoľvek popularizačných zmienkach odborníkov i neodborníkov som sa nikdy nedozvedel, že v Šali je slovenské nárečie. To, že má dostatok odlišností od najbližších slovenských sídiel som vedel. Ani obcí nemôžem použiť, lebo už za Váhom, vo Veči, dnes mestskej časti Šale, sa rozpráva odlišne. Na ilustráciu: Večani sa ve Šali. V chlíve mám prasťe. Ňesťem to. Povie rodák Večan po večansky. O ostatných najbližších obciach Diakovce a Kráľová nad Váhom neviem, že by mali slovenské obyvateľstvo s pôvodným nárečím. Ak je teda v Šali nárečie, bolo by dobré to zverejniť.
Výber prekladu výrazov zo slovníka:
afektuvat (nedok. expr.) strojene rozprávať
ancúg (m.) 1. (expr.) šaty, 2. výbava nevesty
asentírka (ž.) odvod na vojenskú službu
bačkora (ž. expr.) obnovená topánka
baláchat (nedok. expr.) tárať
barabáš (m.) betlehemec
ceres (m.) umelý tuk
cinter (m.) cintorín
cúg (m.) prievan
debeňa (ž.) nádoba na masť
dečo (čast.) čoby
dicki (prísl.) vždy
dziňa (ž.) tekvica
ešče (prísl.) ešte
faganča (s. expr.) nemanželské dieťa
fajín (prísl. i príd.) dobre, dobrý
falingugat (nedok. expr.) flákať sa, ulievať sa
gebula (ž. pejor.) hlava
glajza (ž.) koľajnica
grgáň (m.) hrtan, predná časť krku
háveď (ž. expr.) spodina, chudoba
hindžuvat sa (nedok.) hojdať sa
húlava (ž.) ťažké mraky
chóva (ž.) strava
indžilír (m.) inžinier
ješit sa (nedok. expr.) vyvádzať
jillo (s.) jedlo, poživeň, strava
karmenádla (ž.) karé
kerí (príd.) ktorý
klohnit (nedok. expr.) variť
loboda (ž. expr.) burina
lodek (m.) loďka
lofet (nedok. expr.) sedieť, vysedávať
masár (m.) mäsiar
megero (s. expr.) nešikovný, veľký človek
millo (ž.) mydlo
náročki (prísl.) úmyselne
ňecuda (ž. neskl. expr.) nemravná žena
ňišt (čast.) nič
ofera (ž.) zbierka na kostol
opsec (m.) podpätok
pahnost (m.) necht
pariťťa (ž.) prak
plafón (m.) strop
ringišpír (m.) kolotoč
rodzina (ž.) rodina, príbuzenstvo
rozčochrat (dok.) rozmasírovať
sellák (m.) roľník
sňach (m.) sneh
srcco (s.) srdce
šrajštok (m.) zverák
táloš (m.) príborník
trajfúz (m.) trojnohý železný kuchynský podstavec
trtošit (nedok. expr.) znervózňovať, súriť
uchicit (dok. expr.) zobrať
vella (prísl.) vedľa
vidrúlit (dok. expr.) vypiť
vlňák (m.) hrubá zimná vlnená šatka
zachlomaždžit (dok. expr.) zabiť
záprdek (m. expr.) pokazené vajce
zdech (m. expr.) obnosený kus odevu
Text spracoval Roman Hatala
