Šaliančina

Šaliančina

Týmto slovníčkom chcem postaviť pomník všetkým, ktorý rozprávali po našom. Pre nás je spisovná slovenčina tá druhá reč, ktorú sme sa naučili na dorozumenie sa s celým Slovenskom. Minimálne polovica Šaľanov sa pozastaví pri tom, že našu hovorovú reč nazývam slovenčinou. V zmiešanom prostredí Sale to vyzeralo tak, že mnohí rodáci bežne prechádzali zo slovenčiny do maďarčiny bez problémov, podľa potreby. Postavil som si otázku: Nemali azda dosť slovenských názvov? Veď som tu doma, a nikdy som maďarčinu doma ani v Šali nepotreboval. Možno som mal výnimočné šťastie na domáce prostredie. Môj nebohý otec prečítal veľké množstvo kníh, z ktorých mám možno až teraz osoh, lebo ak som prišiel domov s otázkou čo znamená niektoré podchytené neznáme slovo v maďarčine po slovensky, vždy vedel správny preklad. Ako je to spisovne ma naučili v školách. Medzi mnohými inými učiteľmi i spisovateľ Peter Andruška. Spisovnú slovenčinu som sa naučil používať tak dobre, že v Trnave, počas vysokoškolského štúdia, nie domácimi, som bol pokladaný za stredoslováka. Uvedomujem si nedostatočnosť môjho slovníka. Už aj preto som tento slovník urýchlene zadal, aby mohol byť dostupný tým, ktorí môžu potvrdiť jeho autentickosť.

Slovník som napísal podľa trochu upraveného bežného postupu tvorby slovníka. Používal som len mäkké -i- v nárečových výrazoch. Všetky spoluhlásky bez mäkčeňa sa v nárečových výrazoch čítajú tvrdo.

Otčenáš po našom:

Očče náš, kerí si na ňebesách,

posvac sa méno Tvoje, prindzi královstvo Tvoje,

buc vóla Tvoja jak v ňebi, tak aj na zemi,

chléb náš vezdajší daj nám ňeská,

a odpusci nám naše vini,

tak jak aj mi odpúščáme svojím viňňíkom,

a neprivec nás do pokušeňá,

ale zbav nás šeckého zlého. Ammen.

V Šali je autochtónne slovenské nárečie. Vždy ma trochu zaujímala podstata rozdielov v nárečovom vyjadrovaní. Doma sme mali knihy vo veľkej úcte a veľmi rýchlo som prišiel na to, že sa inak píše v knihách a inak sa rozprávame medzi sebou. Ba dokonca ani ostatní nerozprávajú rovnako. V literatúre, alebo akýchkoľvek popularizačných zmienkach odborníkov i neodborníkov som sa nikdy nedozvedel, že v Šali je slovenské nárečie. To, že má dostatok odlišností od najbližších slovenských sídiel som vedel. Ani obcí nemôžem použiť, lebo už za Váhom, vo Veči, dnes mestskej časti Šale, sa rozpráva odlišne. Na ilustráciu: Večani sa ve Šali. V chlíve mám prasťe. Ňesťem to. Povie rodák Večan po večansky. O ostatných najbližších obciach Diakovce a Kráľová nad Váhom neviem, že by mali slovenské obyvateľstvo s pôvodným nárečím. Ak je teda v Šali nárečie, bolo by dobré to zverejniť.

Výber prekladu výrazov zo slovníka:

afektuvat (nedok. expr.) strojene rozprávať

ancúg (m.) 1. (expr.) šaty, 2. výbava nevesty

asentírka (ž.) odvod na vojenskú službu

bačkora (ž. expr.) obnovená topánka

baláchat (nedok. expr.) tárať

barabáš (m.) betlehemec

ceres (m.) umelý tuk

cinter (m.) cintorín

cúg (m.) prievan

debeňa (ž.) nádoba na masť

dečo (čast.) čoby

dicki (prísl.) vždy

dziňa (ž.) tekvica

ešče (prísl.) ešte

faganča (s. expr.) nemanželské dieťa

fajín (prísl. i príd.) dobre, dobrý

falingugat (nedok. expr.) flákať sa, ulievať sa

gebula (ž. pejor.) hlava

glajza (ž.) koľajnica

grgáň (m.) hrtan, predná časť krku

háveď (ž. expr.) spodina, chudoba

hindžuvat sa (nedok.) hojdať sa

húlava (ž.) ťažké mraky

chóva (ž.) strava

indžilír (m.) inžinier

ješit sa (nedok. expr.) vyvádzať

jillo (s.) jedlo, poživeň, strava

karmenádla (ž.) karé

kerí (príd.) ktorý

klohnit (nedok. expr.) variť

loboda (ž. expr.) burina

lodek (m.) loďka

lofet (nedok. expr.) sedieť, vysedávať

masár (m.) mäsiar

megero (s. expr.) nešikovný, veľký človek

millo (ž.) mydlo

náročki (prísl.) úmyselne

ňecuda (ž. neskl. expr.) nemravná žena

ňišt (čast.) nič

ofera (ž.) zbierka na kostol

opsec (m.) podpätok

pahnost (m.) necht

pariťťa (ž.) prak

plafón (m.) strop

ringišpír (m.) kolotoč

rodzina (ž.) rodina, príbuzenstvo

rozčochrat (dok.) rozmasírovať

sellák (m.) roľník

sňach (m.) sneh

srcco (s.) srdce

šrajštok (m.) zverák

táloš (m.) príborník

trajfúz (m.) trojnohý železný kuchynský podstavec

trtošit (nedok. expr.) znervózňovať, súriť

uchicit (dok. expr.) zobrať

vella (prísl.) vedľa

vidrúlit (dok. expr.) vypiť

vlňák (m.) hrubá zimná vlnená šatka

zachlomaždžit (dok. expr.) zabiť

záprdek (m. expr.) pokazené vajce

zdech (m. expr.) obnosený kus odevu

Text spracoval Roman Hatala