Domov   >  Čas a my
publikované: 22.01.2019 - 18:45  //  aktualizácia: 23.01.2019 - 12:42  //  zobrazené: 4427

História futbalu vo Veči, 2.časť (1970 - 1990)

Historické fakty o večianskych futbalistoch poctivo a s láskou do kroniky zapisuje od roku 1972 pán Vendelín Sloboda.  Večania ho poznajú ako zanieteného milovníka futbalu.  V prvej časti fragmentov z kroniky ste si mohli prečítať o začiatkoch a vzniku futbalového mužstva vo Veči až po rok 1970. Ak ste prvú časť nečítali, stačí si kliknúť na tento odkaz: https://sala.sk/clanok/historia-futbalu-vo-veci
V druhej časti vám prinášam fragmenty z rokov 1970 až 1990. Informácie i fotografie som čerpal výlučne z kroniky Vendelína Slobodu.

1970

Začiatkom novej dekády vyhrali  futbalisti Veče nad ligovým dorastom Trnavy 1:0. Zápis v kronike vyzdvihuje najmä výkon brankára Kamenického, o ktorého prejavili Trnavčania záujem.  Okrem toho sa v tomto roku uskutočnila rekonštrukcia ihriska. Prínosom pre hráčov bolo bezpochyby zavedenie teplej vody.  Mužstvo predvádzalo v tomto období kvalitný futbal. V sezóne 1970/71 zaznamenali dokonca rekordné víťazstvo nad béčkom Veľkej Mače 11:1. Pod vedením trénera Jozefa Reháka mužstvo postúpilo do III.triedy.

Keď odíde dobrý brankár

Priateľský zápas proti mužstvu z družobného Polgárdu Večania vyhrali 3:1. Pri mužstve sa opäť objavil  staronový tréner Ladislav Hučko. Brankár Kamenický prestúpil do Slovana Duslo Šaľa. Mužstvo dosahovalo striedavé úspechy, pretože Kamenického bolo ťažko nahradiť, uvádza kronika.

1976

V tomto roku prichádza opäť k zmenám. Mužstvo prevzal bývalý hráč Šale Ján Petráš, ktorý pôsobil ako hrajúci tréner. Do kádru sa vrátili J.Hamar a M.Kamenický. Aj tieto okolnosti spôsobili, že výkonnosť aj hráčska disciplína stúpli. Večania síce prvý zápas jesennej časti prehrali, no zvyšných desať nenašli premožiteľa. Zimnú prestávku prečkali na prvom mieste v tabuľke.

Nielen futbal

Ako to už bývalo, telovýchovná jednota usporadúvala aj mimofutbalové aktivity. V marci 1976 zorganizovali besedu s majstrami ČSSR v cezpoľnom behu s Petrom Sucháňom a Eduardom Földvárim. Nezaostávali ani v tzv. budovateľských aktivitách. V rámci nich vznikli sociálne miestnosti, oplotenie a začala výstavba tribúny pre 250 divákov.

Postup do II.triedy

Po ťažkých bojoch v tretej triede sa nám konečne splnila túžba postupu do druhej triedy.“ – uvádza kronika. Dokonca,  v druhej triede sa Večanom, ako nováčikom, podarilo v jesennej časti prebojovať až na prvú priečku tabuľky.

Postup do I.B triedy

Úspech v II.triede znamenal  postup  do I.B triedy. Tento husársky kúsok  sa podaril mužstvu pod vedením trénera  Petráša. Zásluhu na tom však samozrejme mali všetci hráči i vedenie mužstva.

Smutné roky

Roky 1979 až 1982 boli pre večiansky futbal krízové. Z I.B triedy vypadli až do III.triedy. Kronika ako príčinu neúspechu uvádza, že v klube boli nezhody medzi členmi výboru a hráčmi. Piati futbalisti ukončili aktívnu činnosť, zmeny nastali aj vo výbore a aj na trénerskom poste. Jarná sezóna 1982/83 sa pre Večanov neskončila slávne. Dospelí skončili na 13.mieste, dorastenci na 11.mieste. TJ Družstevník Veča  usporiadal cez letnú prestávku dva turnaje a zúčastnil sa ďalších turnajov na ihriskách súperov. Jeden z prípravných zápasov Večania odohrali aj s hráčmi Dukly Hodonín. S týmto mužstvom domáci nadviazali družobné styky, keďže ich tréner bol bývalým hráčom Veče.

Aktívni bývalí hráči

Nezaháľali ani bývalí hráči. Pod vedením Vojtecha Jakubca „starí páni“ odohrali niekoľko priateľských zápasov a zúčastňovali sa i turnajov.

Pomáhali aj pri výstavbe domu smútku

Futbalisti sa aktívne zapájali aj do mimofutbalových aktivít, ako sme spomínali už aj vyššie. Pomáhali pri úprave ihriska, ale aj pri výstavbe domu smútku, zberu druhotných surovín či pomoci pri odchyte poľnej zveri. V rámci kultúry zorganizovali tri tanečné zábavy, večer poézie a prózy. Futbalisti tiež zorganizovali cezpoľný beh okolo Veče o Pohár predsedu TJ Veča.

Rozšklbaný pán

Divadelný krúžok, s ktorým členovia TJ Družstevník Veča spolupracovali naštudovali pod režijnou taktovkou Jožka Reháka iscenáciu „Rozšklbaný pán“. S hrou sa divadelníci prezentovali aj na krajskej prehliadke.

Boj o II.triedu

V jarnej sezóne 1984 mužstvo opäť začal trénovať Ján Petráš. Futbalisti znova bojovali o postup do II.triedy, no rozhodujúci zápas v Gáni prehrali 1:0. V ďalšej sezóne 84/85 skončili Večania na 3.mieste. V sezóne 85/86 to bolo 4.miesto. V jesennej časti sezóny 86/87 skončili na 1.mieste. V letných prestávkach organizovali futbalisti množstvo športových aktivít, najmä futbalové turnaje. Pravidelne ich spríjemňovali večianski dobrovoľní hasiči ukážkami svojich zručností alebo kynológovia so štvornohými zverencami.

1987

Vytúžený postup do II.triedy sa nepodaril ani v tomto roku. Mužstvu chýbal jediný bod. No v sezóne 1987/88 prichádza k reorganizácii okresnej futbalovej súťaže a  Veča je preradená do II.A triedy.  Záver osemdesiatych rokov bol v znamení množstva podujatí a turnajov pre všetky vekové kategórie.  Deti a mládež nevynímajúc.

Peniaze pre Arménsko

7.decembra 1988 postihlo Arménsko silné zemetrasenie , ktoré pripravilo o životy ľudí a spôsobilo obrovské materiálne šody. V rámci celosvetovej solidarity na pomoc Arménsku prispel aj TJ Družstevník Šaľa – Veča sumou 500,-Kčs.

Kronika sa týmto dátumom samozrejme nekončí. Pokračuje zápismi aj po roku 1990. Zväčša sú to zoznamy hráčov, mená funkcionárov, výpočty úspechov i neúspechov, články z novín. Ďalšiemu obdobiu sa snáď povenujeme niekedy nabudúce.

Dovetok autora

Dovoľte mi ešte pár osobných viet, ktoré k večianskemu futbalu patria iba veľmi okrajovo.

V roku 1988 som končil základnú školu na Bernolákovej. Aj vy ste zrejme chodievali občas na telesnú výchovu na „veľké“ ihrisko s pánom učiteľom Jakubcom. Chodili sme popri potôčiku, ktorý lemoval ulicu od artézskej studne až po koniec Bernolákovej ulice. Mimochodom, žili v ňom mloky. „Veľké“ ihrisko nám dávalo nový rozmer, nový priestor úniku, možnosť na vybláznenie sa.  Na futbal som nikdy nemal talent, keďže obe nohy mám ľavé. No tie okamihy na ihrisku mám vryté v hlave doteraz.  Lopta nám občas preletela do cintorína či do bývalého majera. Rástli v ňom fialky, jedlé gaštany a vzadu boli úle so včelami. To bola pre mňa Veča. A potom som ako dieťa jednu sezónu navštevoval aj hasičský krúžok. Ani tam som  sa nijako nepresadil ale zanechalo to vo mne pocit súdržnosti a najmä, vytvoril som si vzťah k Veči. Futbalisti, hasiči a divadelníci predsa držia spolu, nie? Teda aspoň vo Veči. Futbal som síce hrával len v rámci ZŠ na telesnej a to dosť mizerne, no bol som chvíľu dobrovoľným hasičom a skúsil som aj divadlo. Vo Veči, prirodzene.

Teraz, po desaťročiach, keď sa sporadicky dostanem na zápas FK Veča, vždy sa mi vynoria zážitky z detstva. Spomínam na futbalové zápasy medzi 8.A a 8.B, na mloky, na kúriu... Za tou mi je obzvlášť smutno. V každom prípade, FK Veča do toho!

Miroslav Demín

viac reprofoto v galérii