Domov   >  Čas a my
publikované: 07.04.2017 - 11:59  //  aktualizácia: 23.01.2019 - 12:45  //  zobrazené: 5816

História futbalu vo Veči - 1.diel

Ako to občas býva, niekedy „zakopnete“ o niečo, čo vás zaujme, čo vo vás zanechá silnú spomienku, vyvolá emóciu či vzbudí ľudskú  zvedavosť. Potom iba chodíte, dumáte nad tým, kde zistíte viac. Zrazu máte chrobáka v hlave.  Moje, zatiaľ posledné "zakopnutie", bolo na webovej stránke veca.sk. Našiel som tam fragmenty z kroniky večianskeho futbalu. A prišlo to. Zvedavosť...

Historické fakty o večianskych futbalistoch poctivo a s láskou zapisuje od roku 1972 pán Vendelín Sloboda, ktorého tamojší obyvatelia dobre poznajú ako zanieteného milovníka futbalu.  Kroniku som si teda požičal, aby som nasýtil zvedavosť. Napísal som si pár poznámok, ktoré by nemali zostať ukryté iba v tvrdých doskách. Nech sa páči, prečítajte si udalosti, ktoré sa bytostne týkajú večianskeho futbalu, ako ich zaznamenáva kronikár.

1928, 1929, 1930

Prvým organizátorom večianskeho futbalu bol „poštmajster“ Valach. Ako je uvedené v kronike, Večania najprv hrali iba rekreačne medzi ulicami, majermi alebo medzi sebou zápolili remeselníci proti poľnohospodárskym robotníkom. V roku 1930 bolo vo Veči oficiálne založené prvé futbalové mužstvo. Na loptu sa hráči zložili zo skromných úspor. Zadovážil ju spomínaný „poštmajster“. Jedno z prvých vedení futbalu vo Veči tvorili Ján Hrnčár, František Foltýn, Ján Buzma, Július Hadnaď, Imrich Vymetal, Štefan Hadnaď. Ignác Gelb, František Húska a iní.

V krčme U Marcinkecha

Prvá schôdza sa konala v krčme U Marcinkecha. „Všestranným funkcionárom, organizátorom je poštmajster Valach, ktorý napriek tomu, že je invalid, veľmi rád kope do futbalu“ – píše sa doslova v kronike. Futbalisti si v tom čase postavili bránky z dreva, ktoré im poskytol obchodník s drevom pán Ruvik. Aj ten našiel vo futbale rozptýlenie a zábavu. Jedným z najväčších problémov tej doby bola lopta. Pretože mali iba jednu, často sa trhala. Dávali ju opravovať obuvníkom, no neskôr so sebou nosili ihlu.  Keď sa počas zápasu roztrhla, museli ju samozrejme zašiť, až potom pokračovali v hre. „Futbal hrávame každý deň po pracovnom čase“ – uvádza kronika. Niet sa čo čudovať, že ju čoskoro zničili.

Prvý oficiálny zápas

Rok  1933 je rokom, keď futbalisti Veče odohrali prvý oficiálny zápas. Ich súperom  bol Slovan Trnovec nad Váhom. Večania Trnovčanom uštedrili zdrvujúcu porážku 7:2. „Hrali sme v tričkách bielej farby“ – píše sa. Ďalšími súpermi FK Veča boli Palárikovo a Tvrdošovce. Kto tieto zápasy vyhral kronika, žiaľ, neuvádza.

Takmer fatálna udalosť

V  roku 1934 sa udialo čosi, čo na chvíľu prerušilo futbalové aktivity vo Veči. Z dediny sa odsťahoval pán Húska. Na tom by nebolo nič katastrofálne.  Faktom bolo, že práve on bol majiteľom jedinej lopty, ktorá v tom čase vo Veči bola. Teda, po jeho odsťahovaní už nebola. Kronika túto udalosť komentuje iba stručne slovami: „Čo sa dá robiť“.

Nová lopta

O rok neskôr (1935) opäť ožíva vo Veči futbal i kultúra. Zanietenci sa znova „poskladali“ na novú loptu a začali ju „naháňať“. Peniaze si futbalisti zabezpečovali hraním divadla. V tom roku uviedli inscenáciu Kamenný chodníček. Vzniká aj nový futbalový výbor. „Hlavná ťarcha však bola na Valachovi, ktorý s ohromnou chuťou a zápalom robil pre večiansky futbal, čo sa dalo.“ – uvádza sa v kronike.

Sudca

V roku 1936 bolo v zaužívané, že „sudca“ je v prvom polčase z hosťujúceho mužstva a v druhom z domáceho. Rozhodol o tom vždy žreb. Niekoľko zápasov pískal aj neutrálny „sudca“ zo Šale Ján Polák.  V roku 1937 sa mužstvo znova rozpadlo. Traja hráči totiž odišli hrať do Tešedíkova. Boli to Ján Buzma, Imrich Liptai a Michal Banas. V rokoch 1937 až 1940 sa vo Veči hrávajú medziuličné zápasy. „V období vojny (1941-1945) sme futbal hrali iba rekreačne, podľa toho, kde bola fronta“ – píše sa v kronike.

Namiesto kopačiek

Po oslobodení republiky od fašizmu sa opäť rozvíja večiansky futbal pod vedením správcu Benčíka z Močenku. Futbalové ihrisko bolo v obecnom katastri zvanom „Kečkeméth“. Futbalisti stále hrajú vo vlastných bagandžiach.

Prvé dresy a kopačky

Rok po vojne (1946) si hráči kúpili svoje prvé pravé futbalové dresy. Boli fialovo bielej farby, s pásikmi. Hráčom ich zakúpil správca Benčík od mužstva Ferencváros, ktoré hralo Galante. Hráči sa pred každým zápasom prezliekali v dome Imricha Liptaia. V tej dobe majú futbalisti už aj vyradené kopačky zo Šale. Pamätníci  ďalej uvádzajú, že hráči sa už pýšili dvomi loptami a neskôr aj tromi súpravami dresov.

Futbal a divadlo

Do futbalového a kultúrneho života sa aktívne zapája p. Danaj, riaditeľ miestnej školy. Bol hráčom, organizátorom i režisérom divadla. V rokoch 1946 a 1947 sa vo Veči odohralo viacero divadelných hier ako Ferdo šéf, Hrob lásky, Major Cibuľa.

V inscenáciách si zahrali Jozef Dudáš, Mária Gregušová, Helena Kováčová – Slobodová, Mária Hamarová – Vencelová, Vilma Kissová – Liptaiová, Jolana Kováčová, Helena Hrnčárová, Ján Buzma, Gustáv Hamar, Štefan Hrnčár, Ladislav Tóth.  V týchto rokoch Večania najviac futbalových  zápasov odohrali proti Seliciam, Trnovcu nad Váhom, Hornej Kráľovej, Tešedíkovu a Mostovej. Bola to takzvaná oblastná súťaž.

Hudba pred zápasom

V roku 1947 vzniklo vo Veči hudobné teleso, ktoré pred každým zápasom hralo na ihrisku a dotváralo atmosféru pre divákov. Hudobníci neskôr hrali aj na tanečných zábavách. Boli medzi nimi aj samotní futbalisti (Albert Kilo, Ladislav Liptai, František Kilo,  Vendelín Sloboda, Imrich Iring, Kálman Kurty).

V tom čase za mužstvo Veče hrávali: 
Ľ. Hamar, J.Solík, Š.Dudáš, F.Solík, Solnoky, J.Štanglovič, I.Karas, A.Kilo, Mužík, J.Karas, L.Kováč

Gól z rohu a pivo zadarmo

Medzi zaujímavosti kronikár v tom čase zaraďuje fakt, že Štefan Dudáš vedel kopnúť roh tak dobre, že z neho priamo padol gól. Hráči Veče chodili vtedy na zápasy na konskom povoze. Najčastejšie to bol povoz Vencelovcov. Začiatkom päťdesiatych rokoch minulého storočia (1950 – 1952) majú hráči už štvoro dresov. Kopačky stále kupujú vyradené zo Šale. Pred zápasmi sa futbalisti obliekajú v krčme U Buzmov. Po zápase každý hráč dostane jedno pivo zadarmo. Futbalisti dostávajú v tom období povolenie na organizovanie tanečných zábav. Tie im pomáhajú podporovať futbal. „Veľmi obetavým funkcionárom je v týchto rokoch Béla (báči) Krolík, ktorý veľmi rád pestoval chôdzu ako šport.“ – uvádza kronika. Pokladníkom je František Rehák. Futbalisti dostávajú novú šatňu. Postavili ju v období rokov 1951 – 1952. Materiál získali z búračky starého domu. Ihrisko v týchto rokoch ohradili doskami zo strany Horváthovho majera.

Ambicióny káder

60-te roky boli charakteristické rozvojom večianskeho futbalu. Mužstvo začalo pravidelne trénovať, dvakrát týždenne. Predsedom výboru bol Ján Baji, pokladník František Rehák, tajomník Jozef Šiška. Káder tvorili ambiciózni hráči Mikuláš Farkaš, F. Vicena, Xaver Chromek, Michal Válek, Ľudovít Štanglovič, Ladislav Rehák, Dezider Iléš, František Takáč, Anton Takáč, Tibor Takáč, František Kuman, Ján Válek, Emil Sloboda, Ondrej Farkaš, Karol Jaroš, Jozef (Džony) Rehák, Ladislav Laca,  Jerol Cesnek, Ervín Petrikovič, Karol Glofák, Jozef Šiška, ktorý bol zároveň aj trénerom.

Futbal a divadlo majú vo Veči spoločnú históriu a tradíciu.

reprofoto z predstavenia Bačova žena. Účinkovali: Š.Hrnčár, Z.Rácz, K.Glofák, F.Adam,  
L.Kamenický, V.Sloboda, E.Molnár, I.Kováč, J.Rácz

Studňa

Začiatkom 60-tych rokov (1962-1964) , futbalisti postavili k šatniam prístavbu a vykopali studňu. Hospodárom bol v tých rokoch Štefan Dudáš, do výboru pribudol Ľudovít Koyš, riaditeľ ZDŠ, učiteľ Rudolf Krištof a Dezider Hátaš.

Tretia okresná trieda

V rokoch 1965 – 1966 hrali večianski futbalisti III. okresnú triedu. V týchto rokoch zaviedli na ihrisko vodovod so studenou vodou. „A“ mužstvo obsadilo 4.miesto v súťaži. Okrem toho, hráči vyhrali Okresný pohár ZČSP keď porazili Selice 3:2, Horné Saliby 5:1 a Abrahám 3:2. V roku 1966 mužstvo trénoval Ladislav Hučko, bývalý hráč Šale. V letnej pauze odohrali Večania turnaje v Dlhej nad Váhom aj v Hornej Kráľovej. Kuriozitou je, že turnaj v Hornej Kráľovej vyhrali vďaka gólu Jozefa Reháka zo vzdialenosti asi 35 metrov. Za prvé miesto získali hráči nové dresy.

Spoločný byt

V roku 1968 nacvičovali Večania divadelné predstavenie Spoločný byt. Ako sme už uviedli, divadelníci a futbalisti tvorili vo Veči jednu veľkú rodinu. O rok neskôr obsadili futbalisti na turnaji v Hájskom II.miesto. Prepadli sa však späť do IV.triedy. Trénerského kormidla sa ujal futbalista i divadelník Jozef Rehák.

reprofoto z predstavenia Spoločný byt

Zomrel kapitán

V roku 1970 sme vyhrali nad ligovým dorastom Trnavy 1:0. Skvelými výkonmi sa blysol brankár Kamenický, ktorého chceli dokonca Trnavčania registrovať do svojich radov. V sezóne 1970/1971 do spŕch zaviedli aj teplú vodu. Žiaľ, táto sezóna bola pre mužstvo i tragická. Pri auto nehode zomrel kapitán Zoltán Rácz. Dobrou správou bolo, že pod vedením trénera J.Reháka mužstvo opäť postúpilo do III.triedy.

Kronika zaznamenáva aj nasledujúce roky až po súčasnosť. Mapuje život nielen futbalistov a funkcionárov ale aj všetko čo s večianskym futbalom súvisí. Informácie do kroniky pravidelne dopĺňa pán Vendelín Sloboda. V budúcnosti vám sprostredkujeme aj ďalšie roky zo života FK Veča.

Spracoval Miroslav Demín

Informácie sú z Kroniky večianskeho futbalu, reprofoto z kroniky

Druhä časť článku si môžete prečítať tu: https://sala.sk/clanok/historia-vecianskeho-futbalu-2

 ​ Sledujte nás aj na Facebook/MESTO ŠAĽA. Staňte sa členom oficiálnej skupiny Mesta Šaľa.  Kliknite si sem:https://www.facebook.com/groups/327353394042257/

 

  • reprofoto z kroniky večianskeho futbalu
  • reprofoto z kroniky večianskeho futbalu
  • reprofoto z kroniky večianskeho futbalu
  • reprofoto z kroniky večianskeho futbalu
  • reprofoto z kroniky večianskeho futbalu
  • reprofoto z kroniky večianskeho futbalu
  • reprofoto z kroniky večianskeho futbalu