Domov   >  Čas a my
publikované: 19.06.2019 - 08:16  //  aktualizácia: 20.06.2019 - 13:51  //  zobrazené: 462

Pri zrode opery Krútňava bol aj Šaľan

Písal sa rok 1940.Na podnet komisára SND Dušana Úradníčka za účasti básnika Jána Smreka, literárneho historika Andreja Mráza a hudobného skladateľa Eugena Suchoňa  sa účastníci stretnutia dohodli na skomponovaní slovenskej národnej opery. Na túto prácu sa podujal Eugen Suchoň. Úporne však hľadal dielo na libreto opery.

Na radu profesora Jozefa Hlavatého sa rozhodol pre novelu Mila Urbana ,,Za vyšným mlynom.“ Stalo sa tak pri príležitosti jeho narodením, keď ho prišla pozdraviť slovenská hudobná reprezentácia na čele s Eugenom Suchoňom, v ktorej boli aj Ján Cikker, Dezider Kardoš, Ladislav Slovák. Eugen Suchoň spracoval scenár opery a k práci na librete hľadal spolupracovníka medzi divadelníkmi. Oslovil Štefana Hozu, ten ponuku prijal.

Skladateľ a libretista sa prvý raz stretli v roku 1942 v Bratislave  v kaviarni Berlinka pri Dunaji. Práca na tvorbe hudobného diela a libreta trvala do roku 1949, keď 10-ho decembra mala opera premiéru v budove SND. Práve tento rok si pripomíname 70. výročie premiéry opery.

V priebehu rokov bol profesor Jozef Hlavatý poradcom, upravovateľom i posudzovateľom vznikajúcej národnej opery. Keď bola partitúra opery vydaná knižne, jeden z exemplárov venoval Eugen Suchoň práve profesorovi Jozefovi Hlavatému.

Výstižné sú i slová, ktoré skladateľ napísal do knihy:,,Milému profesorovi Hlavatému, ktorý požičaním libreta Krútňavy prvý umožnil začiatok tvorivej činnosti na tomto diele, ním prorocky predvídaného.“

Kto bol Jozef Hlavatý?

Rodák zo Šale (1.4.1898 ), absolvent gymnázia a dôstojníckej školy, účastník bojov na talianskom fronte, vyštudoval teológiu, pôsobil ako kňaz na viacerých miestach, bol dekanom i vikárom  Dómu sv. Martina v Bratislave, študoval na Pápežskom hudobnom inštitúte v Ríme, pôsobil ako mimoriadny profesor na bratislavskom konzervatóriu, uznávaný hudobný kritik, jazykový polyglot – ovládal asi 14 jazykov ( aj africké jazyky, chystal sa na misiu do Afriky).

Bol organizátor skautingu na Slovensku, tvorcom skautskej hymny, písal knihy pre deti, je autorom učebnice náboženstva, organizoval I. skautské jamboreé v roku 1922, organizoval výstavbu skautského domova v Belušských Slatinách, ako vzdelaný muzikológ vydával spevníky ľudových piesní. Písal divadelné hry, bol dopisovateľom mnohých novín a časopisov. Je autorom vyše 200 článkov a statí z hudobného života. Bol znalcom gregoriánskeho spevu a propagátorom cirkevnej hudby.

Posledné roky života prežil v Šali. Rodinný dom stojí na Kráľovskej ulici. Čo tak na dom Hlavatých umiestniť pamätnú tabuľu?

Zomrel v Šali 6. mája 1966 a pochovaný je na miestnom cintoríne.

Ďakujem príbuzným, ktorí mi poskytli viaceré informácie a umožnili aj verejnosti priblížiť predmety, ktoré pripomínajú osobnosť pána Hlavatého.

,, Bol skromný, na každom kroku radil, pripomínal, usmerňoval, no hlavne pracoval a tvoril,“ hovorí o ňom pán Karol Šmida.

K tým slovám by som snáď iba dodal, aby sme na neho nezabúdali aj preto, že stál pri zrode slovenskej národnej opery.


Július Morávek