Pomník obetiam 1.svetovej vojny odhalili v roku 1940

Po vojne vznikla myšlienka postaviť obetiam pomník. Aby sa nikdy nezabudlo na hrôzy vojny a mená tých, ktorí sa už domov nevrátili.

Obecné zastupiteľstvo dalo návrh na postavenie pamätníka ešte v roku 1927. Chýbali však peniaze. O desať rokov neskôr, (22.októbra 1937) obec zriadila komisiu, ktorá mala pripraviť všetko potrebné k postaveniu monumentu. V uznesení obecného zastupiteľstva sa objavuje takýto zápis „Postavenie pomníku bolo už pred rokmi rozhodnuté a nakoľko väčšia čiastka peňazí je spolu, pomník sa postaví“. Samospráva mala na tento účel vo fonde 31 000,- Kč (korún československých), no na dokončenie plánovaného diela bolo potrebných približne 50 000,- Kč. Na chýbajúce peniaze napokon Šaľania urobili zbierku.

Obec na ňu dostala povolenie z Okresného úradu 25.11.1937. Peniaze sa mohli zbierať do 5.januára 1938 a to výhradne iba po domoch. Na takzvanú pouličnú zbierku sa povolenie nevzťahovalo. Každý darca musel na hárok napísať sumu, ktorú venoval, čo potvrdil  vlastnoručným podpisom. Opravy a „škrtance“ sa v darovacích hárkoch nepripúšťali. Celkom bolo na výkon zbierky poverených 17 spoľahlivých dvojíc z radov obyvateľov. Finančná zbierka sa mala vykonávať výlučne na území mesta.

Podľa plánov mal byť pomník pôvodne postavený (viď nákres) pri budove ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským na námestí. Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku v marci 1938 odporúčal, aby bol situovaný tak, aby „boli jeho smery rovnobežné s hlavnou fasádou školskej budovy, ktorá mu tvorí pozadie. Pre šikmé natočenie, ako je v situácii nakreslené, nie je výtvarných dôvodov“, píše sa v správe.

Pomník mal pôvodne vyobrazovať plačúcu matku nad hrobom padlého syna. V archíve sa zachovali fotografie niektorých výtvarných návrhov.

K stavbe pamätníka bolo nutné získať aj povolenie z Ministerstva národnej obrany a súhlas veliteľstva VII. zboru. 

Obecný úrad v Šali nechal zverejniť v Krajinskom vestníku 1.apríla 1938 verejnú súťaž na stavebné práce s výstavbou pomníka. Nabídky vo forme firemného dopisu so všetkými prílohami na úradných tlačivách napísané nech sú opatrené nápisom: „Nabídka na stavbu pomníka v Šali vo válke padlým vojakom“ a podané v zapečatenej obálke najneskôr do 10.hod. dňa 12.apríla 1938 v podateľni notárskeho úradu.

Súťaž vyhral sochár Koloman Klinda z Nových Zámkov. Práce na zhotovenie schodov a podstavca boli zadané Ing.Jánovi Feketeházymu za 13 632,00 Kč, figurálnu kompozíciu zhotovil spomínaný Koloman Klinda za 19 975,00 Kč. Po zmene režimu, keď prišlo aj k zmene hraníc. Maďarské zastupiteľstvo uznesením rozšírilo realizáciu pomníka tak, že socha Krista s raneným československým vojakom bola doplnená svätoštefanskou korunou. Táto bola po 2. vsetovej vojne odstránená.

Pomník padlým v 1.svetovej vojne bol slávnostne odhalený spolu s Pamätníkom maďarskej štátnosti 10.novembra 1940. Šaľa bola v tom čase totiž súčasťou horthyovského Maďarska. Mimochodom, maďarská armáda obsadila Šaľu (podľa zápisu v mestskej kronike) presne dva roky predtým, teda 10. novembra 1938. Pamätník obetiam vojny bol napokon umiestnený v kostolnej záhrade oproti fare. Pamätník krajinskej zástavy bol inštalovaný v opačnom rohu záhrady. Z ceremónie sa zachovalo niekoľko dobových fotografií.

Dekan farnosti Ürge József požehnáva pomník hrdinov:
,,S vďakou v srdciach na vás spomíname, mučeníci krajiny,“
spieva Cecília chórus.  Hlavatý József, sudca

Vojnová sirota Mária Hucskó recituje na počesť pamiatky hrdinov:
,,Niekde, tam ďaleko, v karpatskej krajine snehová zem sa možno otvára...“

Pomníky boli vyobrazené aj na pohľadnici z obdobia 2.svetovej vojny.

Viac historických fotografií nájdete v galérii pod článkom.

V ŠALI MAL "STÁŤ" AJ T.G.MASARYK

Okresný výbor v tom čase plánoval pri príležitosti 20.výročia vzniku ČSR postaviť aj sochu T.G.Masaryka v životnej veľkosti. Akademický sochár Jozef Pospíšil z Bratislavy ju dokončil na jeseň 1938, ale materiál na podstavec v dôsledku Mníchovskej dohody dodávatelia už nedodali. (zdroj: publikácia „Šaľa“, kolektív autorov, 2004). Socha Masaryka mala stáť na Námestí Sv. Trojice. Vzhľadom na nasledujúce historické udalosti postavená nebola.

Po skončení druhej svetovej vojny a obnovení Československa bol Pomník krajinskej zástavy odstránený. Na Pomník obetiam vojny pribudlo, žiaľ, ďalších 114 mien. K pamätníku chodia Šaľania zapaľovať sviečky dodnes.

DEŇ VETERÁNOV

11.november si vo svete ľudia pripomínajú ako Deň veteránov. Niekde ho nazývajú Dňom spomienok, Dňom prímeria či Dňom vlčích makov. Symbol vlčieho maku má pôvod v básni „In Flanders fields“. Napísal ju kanadský lekára John McCrae, ktorý slúžil na západnom fronte.

„Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu… „

Spracoval Miroslav Demín

foto archív, Juraj Kovács

Za preklad textov pod archívnymi fotografiami ďakujem Júliusovi Morávkovi

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Vojnová sirota Hlavaty Lajos recituje na pamiatku

svojho padlého otca Hlavaty Józsefa:

,, Tu pomník hovorí, hrdinovia,

že Vaša pamiatka bude večná,

pokiaľ na klasoch zemi Arpádovej.

starý gazda, Maďar orie!...“

Vojnový invalid Lóskay István v mene spolku HONSZ pri prejave.

Dekan farnosti Ürge József v slávnostnom príhovore

pred pamätníkom pripomína prítomným úctu k novému pamätníku.

Šaliansky dekan farnosti Ürge József pri slávnostnom prejave

pred pomníkom krajinskej zástavy.

Dekan farnosti Ürge József drží veniec miestnych farníkov.

Medzi čestnými hosťami sú aj predstaviteľky budapeštského ženského

pracovného tábora – Istvánffy Klára a Árvay Éva.

,,Nech Ťa požehnáva a vedie ruka osudu,

tu žiť a zomrieť treba,“ spieva Cecília chórus.“

Pán Biskoroványi Ernő odovzdáva pamätník

do správy správcovi cirkevného spoločenstva sudcovi

Ferenczei Józsefovi.

Komjáthy István - hlavný usporiadateľ, Cecília chórus - dirigent Páldi Vilmos,

Dr. Sikabonyi Miklós - recituje o maďarských hrdinoch, Hlavaty József - sudca

Zemský školský riaditeľ Till Géza v mene Kresťanského školského

výboru odovzdáva pamätník krajinskej zástavy.

Pán Biskoroványi Ernő, predseda organizačného výboru,

ktorý sa zaslúžil o vytvorenie památníka, pri slávnostnom

otváracom prejave.

Dekan farnosti Ürge József požehnáva pomník hrdinov:

,,S vďakou v srdciach na vás spomíname, mučeníci krajiny,“ spieva Cecília chórus.

Vojnová sirota Mária Hucskó recituje na počesť pamiatky hrdinov:

,,Niekde, tam ďaleko, v karpatskej krajine

snehová zem sa možno otvára...“

Budova štátnej školy – pomník krajinskej zástavy ,

Súsošie Svätej Trojice – oslavujúci občania pred pomníkom krajinskej zástavy.

Cirkevný správca a sudca Ferenczei József

Spevokol Cecília chórus pod vedením dirigenta Vilmosa Páldiho

spieva pieseň ,,Vlaje vlajka krajiny.“