
Viliam Takács (Takáts Vilmos)
(Šaľa, 21.1.1914 – Šaľa, 20.1.1972)
zo súkromnej zbierky Kláry Daru
Ľudový maliar. Vyrastal v ťažkých životných podmienkach. Jeho otec bol obeťou 1. svetovej vojny. Už na základnej škole veľa kreslil a maľoval. Gymnaziálne štúdiá nemohol ukončiť pre nedostatok finančných prostriedkov. Preto išiel za učňa do obchodu, kde sa neskôr stal vedúcim predajne. Popri práci veľa čítal, kreslil a maľoval. Z núdze vykonával aj natieračské práce a venoval sa písmomaliarstvu.
obraz Jeseň z roku 1969-1970, zbierka Eva Molnárová
Z jeho náročnejších prác treba spomenúť maľovanie kostolov v Tešedíkove, Žihárci a vo Veľkom Bieli. Bol vedúcim dielne v okresnom komunálnom podniku. Vo svojom skromnom ateliéri maľoval portréty, zátišia, jeho obľúbeným žánrom však bolo krajinkárstvo - maľoval nížiny povodia Váhu, osady s trstinovými strechami, obrazy mostov, mlyny. Veľké uznanie si zasluhujú jeho obrazy s cválajúcimi koňmi, hnanými pohoničmi v dobových krojoch. Je autorom obrazov: Pipás (Fajku bafkajúci chlap), Lovaglás a pusztában (Kalup na koni v puste), Balatoni halászat (Rybolov na Balatone), Krisztus az Olajfák hegyén (Kristus na Olivovej hore).
obraz Zima, zbierka František Balla
Bol členom kultúrneho spolku CSEMADOK a venoval sa aj ochotníckemu divadlu. Zomrel pomerne mladý vo veku 58 rokov. Miestom jeho večného odpočinku sa stal šaliansky cintorín. Pri príležitosti 990. výročia prvej písomnej zmienky o Šali a 20. výročia úmrtia ľudového maliara V. Takácsa v októbri 1992 bola usporiadaná výstava v priestoroch Mestského úradu v Šali, kde si návštevníci mohli pozrieť 18 olejomalieb z jeho tvorby.
Text spracoval Roman Hatala