
V novembri 2001 pozval primátor mesta Mgr. Július Morávek viac ako 30 reprezentantov miestnych podnikov, škôl, úradov, inštitúcii a zástupcov samosprávy mesta, aby spoločne vytvorili Komisiu pre strategický rozvoj Šale (ďalej ako komisia). Úlohou komisie bolo zostavenie strategického plánu ekonomického rozvoja mesta založenom na aktivovaní vnútorných zdrojov a vedúceho k podpore ďalšieho rastu miestnej ekonomiky. Pán primátor požiadal Ing. Viktora Vinczeho, riaditeľa pre obchod a marketing spoločnosti Sigmatech Šaľa, aby prijal funkciu predsedu novovzniknutej komisie. Česko-americká konzultačná firma Berman Group a slovenský nezávislý vzdelávací inštitút Academia Istropolitana Nova pracovali ako konzultanti komisie. Projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktorá dňa 14. novembra 2001 podpísala s mestom Šaľa Memorandum o porozumení.
V rámci prvej fázy projektu, ktorá trvala približne štyri týždne a zaoberala sa analýzou miestnych podmienok, pripravil mestský úrad profil mesta, ktorý obsahuje dáta a informácie o obyvateľstve, miestnej ekonomike, zamestnanosti, infraštruktúre, stave životného prostredia, podmienkach na bývanie, školských, športových a kultúrnych zariadeniach, atď. Profil zhŕňa údaje o meste, najbližšom okolí a okrese Šaľa a na ich základe analyzuje postavenie Šale a jej vnútorné podmienky. Na spracovaní profilu mesta sa podieľalo mnoho miestnych inštitúcií a úradov, ako napr. okresný úrad, odbory mestských úradov, úrad práce, štatistický úrad, atď. Profil mesta je priložený k tomuto plánu ako príloha C.
Členovia komisie sa ďalej v rámci spracovania analýzy prostredia osobne zúčastnili rozhovorov s predstaviteľmi a zástupcami najväčších zamestnávateľských subjektov z priemyselného sektora a aj sektora obchodu a služieb, aby zistili, aký je ich postoj k mestu a aké sú ich plány do budúcnosti. Analýza výsledkov prieskumu podnikateľského prostredia je obsahom prílohy B.
V decembri 2001 bola zahájená ďalšia fáza projektu. Komisia na základe analýzy prostredia vybrala tri kritické oblasti, ktorými sa strategický plán ekonomického rozvoja ďalej zaoberal: (A) doprava, (B) investície a (C) podnikanie v Šali. Pre tieto kritické oblasti spracovala komisia rozdelená do subkomisií SWOT analýzy. Subkomisie mali za úlohu analyzovať silné a slabé stránky z hľadiska uvedených kritických oblastí a posúdiť, v akej konkurenčnej pozícii sa Šaľa nachádza voči ostatným mestám Slovenska. Konkurencieschopnosť mesta bola tiež obsahom tzv. vonkajšej analýzy, ktorá sa zaoberala vonkajšími hrozbami a príležitosťami. Správy oboch subkomisií zo SWOT analýz sú priložené k tomuto dokumentu ako príloha A.
Súčasne so spracovaním SWOT analýz bola zostavená tretia subkomisia, ktorá sa zaoberala formulovaním tzv. strategickej vízie, teda predstavy o dlhodobej budúcnosti mesta. Strategická vízia je predstavou o žiadúcej, ale súčasne aj možnej budúcnosti Šale a jednotlivé časti strategického plánu smerujú k jej naplneniu.
Komisia sa neskôr rozdelila do troch pracovných skupín, ktoré analyzovali súčasný stav v každej z kritických oblastí a dohodli sa na tom, aké kroky musí mesto, podniky, vzdelávacie a ostatné inštitúcie urobiť, aby v týchto oblastiach nastalo zlepšenie. Pracovné skupiny sa skladali z členov komisie, zástupcov mesta, okresného a iných úradov a ďalších jednotlivcov, ktorí ako špecialisti poskytli projektu svoju kreativitu, skúsenosti a znalosti. Zastúpené organizácie aj jednotlivci však predstavujú tiež významné kompetencie, finančné, materiálne, organizačné a ľudské zdroje, ktoré budú nevyhnutné k úspešnej realizácii tohto plánu.
Pracovné skupiny sa schádzali v priebehu januára, februára a marca 2002, aby vytvorili akčné plány pozostávajúce so zámerov, cieľov a úloh, ktoré riešia problematiku daných kritických oblastí. Pre každú kritickú oblasť bol vypracovaný jeden akčný plán a súhrn všetkých akčných plánov tvorí jadro strategického plánu ekonomického rozvoja mesta Šale. Strategický plán obsahuje okrem vízie a dlhodobých zámerov aj veľmi konkrétne krátkodobé kroky, ktoré povedú k ich dosiahnutiu. Plán kladie dôraz na vytvorenie trvalého partnerstva medzi verejnou správou a podnikateľskou verejnosťou a na realizáciu konkrétnych krokov, ktoré povzbudia rast miestnej ekonomiky. V priebehu realizácie vznikne mnoho čiastkových materiálov, databáz, spoločných projektov a ďalších aktivít vedúcich k zlepšeniu dopravnej situácie, podnikateľského prostredia a k povzbudeniu investičnej aktivity v meste Šaľa.
Z procesu strategického plánovania a z výsledného plánu vyplýva niekoľko dôležitých záverov: Po prvé (1), politická reprezentácia mesta, miestne podniky aj predstavitelia inštitúcii cítia zodpovednosť za ekonomickú budúcnosť Šale a sú ochotní venovať svoj čas a ďalšie zdroje k tomu, aby spoločne realizovali zmeny, ktoré budú priaznivé pre mesto a jeho obyvateľov a ktoré zaistia ďalší rast miestnej ekonomiky. Po druhé (2), jednotlivé témy strategického plánu, tak ako sú popísané v akčných plánoch, sú vzájomne úzko prepojené a mnohé jednotlivé činnosti nemôžu byť realizované izolovane. Strategický plán je celok, ktorý prinesie výsledný očakávaný efekt iba v prípade, ak bude radnica, podniky a inštitúcie v meste pri jeho realizácii spolupracovať a svoje dielčie činnosti vzájomne podporovať. A konečne po tretie (3), v meste aj mimo neho existujú zdroje, ktoré môžu byť pri dobrej organizácii využité tak, aby pomohli riešiť najzásadnejšie problémy Šale a realizovať ciele tohto strategického plánu. Na to bude zameraná pozornosť a podpora rozhodujúcich aktérov v jeho implementačnej fáze.
Strategický plán bol prejednaný Komisiou pre strategický rozvoj na stretnutí dňa 4. apríla 2002. Realizácia bola zahájená okamžite po jeho schválení mestským zastupiteľstvom dňa 25. apríla 2002.