Domov   >  CHCEM VEDIEŤ   >  PRÍSTUP K INFORMÁCIAM   >  Informácie podľa z.č.211/2000
publikované: 21.12.2021 - 08:21  //  aktualizácia: 21.12.2021 - 08:21  //  zobrazené: 348

Ohľadom kamerového systému, ktorý monitoruje stojisko kontajnerov na Hollého 12

číslo: I49/2021

Požadované informácie citujeme:

 

  1. „Ohľadom kamerového systému, ktorý monitoruje stojisko kontajnerov na Hollého 12:
    a)  Je v súčasnosti táto kamera plne funkčná?

b) Ak áno, ako je možné, že na stojisku sa pravidelne hromadí odpad, pričom ide
pravdepodobne o spáchanie priestupku (eventuálne o založenie čiernej skládky), ako sú
obaly od elektrospotrebičov, dvere, gauče, elektronika a podobne, bez toho aby boli
odhalení páchatelia týchto priestupkov (takýto odpad tam zostáva dni, niekedy týždne).

c) Koľko priestupkov kamera pri tomto stojisku v roku 2021 (do vybavenia žiadosti)
zachytila, a koľko priestupkov ohľadom znečistenia na tomto stojisku (respektíve v jeho
blízkom okolí) sa v roku 2021 podarilo objasniť?

  1. Ohľadom pohotovostnej služby lekární, reagujúc na odpoveď na poslaneckú interpeláciu poslanca Mészárosa z októbra 2020 sa chcem opýtať:

a) Uskutočnilo sa stretnutie s majiteľmi/ prevádzkovateľmi lekárni ohľadom toho, či by
boli ochotní predĺžiť pohotovostné hodiny lekární (teda vždy len jednej), aj s možnou
finančnou podporou mesta, aspoň do 22:00 respektíve 22:30? Ak áno, s akým
výsledkom?
b) V akom zmysle (ktorým ustanovením) zákon o rozpočtových pravidlách zamedzuje
použitiu finančných prostriedkov z mestského rozpočtu na podporu takejto služby, ako
je uvedené v odpovedi na poslaneckú interpeláciu? V čom je rozdiel napríklad od
financovania propagácie mesta v súkromných médiách alebo obdobných služieb, ktoré
mesto finančne podporuje, respektíve má s nimi uzavretú zmluvu? Prečo by si mesto
nemohlo objednať takúto verejnoprospešnú službu? Zákon tiež napríklad umožňuje
poskytovanie dotácií právnickým osobám pôsobiacim na území mesta, ak ide o
verejnoprospešné služby, vrátane poskytovania zdravotnej starostlivosti. Inými slovami
nerozumiem tomu, akým spôsobom zákon o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy obmedzuje podporu /objednávku/ vysúťaženie takejto verejnoprospešnej
služby.“
 

Sprístupnené informácie:

 

K bodu č. 1:

 

  1. V súčasnosti je kamera na kontajnerovom stojisku na ulici Hollého č. 12 funkčná. Mestská polícia v Šali disponuje v rámci kamerového systému celkovo 70 kamerami, ktoré sú rozdelené na dvanástich monitoroch. Pri tomto množstve sú niektoré kamery zobrazené v okienkach úplne malých rozmerov a ich online sledovanie na niekoľkých monitoroch je vylúčené aj  vzhľadom k tomu, že obsluha kamerového systému navyše plní aj mnoho iných úloh ako napríklad dohľadávanie v spätných záznamoch pre hliadky Okresného oddelenia PZ SR alebo pre príslušníkov kriminálnej polície.

 

  1. Áno jedná sa o spáchanie priestupku. Pri zistení takéhoto konania, ktoré často netrvá dlhšie ako minútu alebo dve, sa hliadka ani nestihne presunúť na miesto stojiska. Odpad sa tam väčšinou dáva v noci a nie je možné rozpoznať osobu, ktorá odpad uložila. V tomto ročnom období, keď sa stmieva pomerne, skoro je situácia s rozpoznaním osoby ešte horšia. Z takéhoto nočného záznamu nie je teda zrejmé odkiaľ osoba prišla, čo značne rozširuje okruh možných páchateľov. Kamera zaznamenáva len bezprostredné okolie stojiska a tým pádom sa zaznamená len samotné uloženie odpadu.
     

Čo sa týka neporiadku a upratovania stojísk, neporiadok v podobe papierov teda
krabíc a podobne sa odstraňuje každý týždeň pri vývoze separovaného odpadu.
Veľkoobjemové odpady ako sedačky, nábytok a iný veľkoobjemový odpad sa odstraňuje vtedy, keď sa toho nazbiera v rámci mesta za kontajner. Nedá sa to robiť každý týždeň, a už vôbec nie každý deň kedy to niekto vyhodí. Dalo by sa to samozrejme, len by to bolo pre mesto finančne dosť náročné.

Odstraňovanie elektro odpadu spoločnosť ENVI-GEOS Nitra, s. r. o.nemá  v zmluve (napriek tomu tieto odpady zbierajú a stojiská upratujú). Tento odpad by si mal každý občan odviesť do zberného dvora, kde je na to kontajner, prípadne na Diakovskúč. 6 (firma Speko), kde sa zbierajú nebezpečné odpady.

 

  1. V roku 2021 boli na predmetnom stojisku zaevidované tri prípady nelegálneho vývozu odpadu. Jeden bol vyriešený v blokovom konaní a dva sú ešte v štádiu objasňovania.

 

K bodu č. 2:

 

  1. V zmysle § 135 ods. 1 písm. c) štátnu správu na úseku humánnej farmácie
    v samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva samosprávny kraj, ktorý schvaľuje prevádzkový čas verejnej lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok, vo výdajni ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok, vo výdajni audio-protetických zdravotníckych pomôcok. Z vyššie uvedeného fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré prevádzkujú lekáreň žiadajú o schválenie prevádzkového času príslušný samosprávny kraj, nie obec, kde sa prevádzka nachádza, pričom dodávam, že prevádzkový čas navrhuje daná fyzická osoba alebo právnická osoba a ako už bolo uvedené podlieha schváleniu príslušným odborom samosprávneho kraja.

Obec nie je oprávnená zasahovať do výkonu podnikateľskej činnosti akéhokoľvek podnikateľského subjektu, ktorou je aj prevádzka lekárne vo vzťahu k určovaniu prevádzkových hodín, pokiaľ obec nemá v danom subjekte majetkovú účasť. 

 

  1. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene
    a doplnení niektorých zákonov je zákonom podliehajúcim verejnému právu, pričom
    z dikcie § 7 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
    a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, aké výdavky obce z rozpočtu obce uhrádzajú. Z Čl. 1 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. vyplýva, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Nakoľko zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
    a o zmene a doplnení niektorých zákonov neukladá obciam možnosť vynakladať finančné prostriedky na podnikateľskú činnosť, ktorej obec nie je zriaďovateľom, nie je možné akýmkoľvek spôsobom financovať akúkoľvek činnosť vrátane úhrady nákladov za dlhší prevádzkový čas lekárne.

K otázke v čom je rozdiel napríklad od financovania propagácie mesta v súkromných médiách alebo obdobných služieb, ktoré mesto finančne podporuje, respektíve má
s nimi uzavretú zmluvu uvádzam, že uplatnenie marketingu na úrovni mesta vplýva na rozvoj služieb miestnemu obyvateľstvu a subjektom a rozvoj mesta ako celku. Mesto sa snaží o rast svojej konkurencie schopnosti, zlepšovanie svojho imidžu, prilákanie investorov, návštevníkov i nových obyvateľov. Financovanie propagácie mesta na rozdiel od prevádzkovania lekárne je možné posúdiť ako verejnoprospešnú službu (pozn. správne sa uvádza „všeobecne prospešná služba“  alebo „verejnoprospešný účel“), kde finančné prostriedky sú využívané na rôzne typy služieb, alebo činností
v prospech obyvateľov obce.

Podľa § 7 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy môže obec poskytnúť dotáciu právnickej osobe neuvedenej v odseku 2 a fyzickej osobe podnikateľovi, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území obce alebo poskytujú služby obyvateľom obce, a to za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti.

Zo zákonnej úpravy vyplýva, že obec môže poskytnúť dotáciu právnickej osobe, napr. občianskemu združeniu len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania
a zamestnanosti, ak sú podmienky poskytovania ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení a sú v rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtované prostriedky na konkrétny účel použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh obce. Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.

VZN mesta Šaľa o dotáciách v § 6 umožňuje poskytnúť dotáciu právnickej osobe
a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území mesta alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území mesta a ktoré majú v prenájme majetok mesta, ktorý využívajú na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných  alebo verejnoprospešných účelov, môže mesto poskytnúť účelovo viazané dotácie, ktoré sú schválené v rozpočte mesta; samozrejme po splnení ďalších podmienok uvedených vo VZN o dotáciách.

Definície všeobecne prospešných služieb podľa § 2 ods. 2 zák. č. 213/1997 Z. z.
o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a definícia verejnoprospešného účelu podľa § 2 ods. 3 zák.
č. 34/2001 o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Z vyššie uvedeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že prevádzkovanie lekárne nie je verejnoprospešným účelom, ani všeobecne prospešnou službou (pozn. lekárne neposkytujú zdravotnú starostlivosť), nakoľko ju o. i. prevádzkujú fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosť podnikania ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, a teda nejde o neziskovú organizáciu, ani nadáciu. K úvahe autora, citujem „nerozumiem tomu, akým spôsobom zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obmedzuje podporu/ objednávku/ vysúťaženie takejto verejnoprospešnej služby“ uvádzam, že na takúto úvahu nie je možné odpovedať, nakoľko ide o úvahu, ktorá nie je presne špecifikovaná.