Vyučila sa za predavačku a tejto práci sa venovala celý svoj profesijný život. Od malička však milovala knihy a umenie. Naplno sa im začala venovať až vo vyššom veku. Prečo? Spoznajte príbeh a tvorbu pani Gabriely Kováčovej z Močenku.
Ako dieťa žila typický dedinský život, v ktorom umenie nedostávalo veľa priestoru. K tvorbe sa preto naplno dostala až na dôchodku. Neprofesionálnemu, no o to originálnejšiemu umeniu sa venuje už 11 rokov a rada experimentuje s rôznymi technikami. V našej minigalérii predstavuje diela vytvorené dvoma z nich. Jednou sú maľované diela. „Je to taká veľmi zdĺhavá technika, ktorú som si vymyslela. Kreslím mastnou ceruzkou, potom použijem vatové tyčinky, nechám to zaschnúť a postupne vrstvím. Preto ani jedno dielo nie je rovnaké – nerobím to štetcom, robím to jednoducho po svojom,“ pousmeje sa a ukazuje nám diela na prvom poschodí mestského úradu.
Ďalšie diela vznikli z použitých materiálov, ako je rozbité sklo či súčiastky zo starých hodiniek. Niektoré prvky sú také drobné, že ich ukladá pomocou špáradla. Jedno z diel vytvorených touto technikou ocenili na súťaži „Výtvarné spektrum“, kde získala celoštátne čestné uznanie. „Toto som ukladala aj špáradlom, ale viac vám o tej technike neprezradím, to je tajomstvo,“ dodáva s úsmevom.
Hovorí, že tvorbou si plní svoj sen. A kde berie inšpiráciu? „Sadnem si do záhrady, pozerám na oblohu a fantazírujem. Pred očami mi vznikajú obrazy, ktoré potom pretavím do svojich diel. Niektoré sú inšpirované aj knihami, ktoré čítam, a básňami, ktoré píšem,“ prezrádza pani Gabriela. Za možnosť vystaviť svoje diela úprimne ďakuje pani Alexandre Fazekašovej aj mestskému úradu. Jej tvorbu si môžete pozrieť na chodbách všetkých troch poschodí mestského úradu.