Domov   >  Čas a my
publikované: 23.03.2021 - 01:17  //  aktualizácia: 23.03.2021 - 13:59  //  zobrazené: 5888

Mestský cintorín - história pochovávania

Mestský cintorín - história pochovávania

 

Nasledujúci príspevok je vytvorený z citácie textu a fotografii z pamätnej tabule na Mestskom cintoríne v Šali. Pamätnú tabuľu zhotovila firma Focesa, fotografie na pamätnej tabuli vytvoril fotograf Igor Takáč (Focesa), kompletný text spracoval Július Morávek. Zoznam pochovaných osobností bol konzultovaný i schválený Komisiou kultúry a cestovného ruchu pri Mestskom zastupiteľstve mesta Šaľa.

 

Keď nám nie je dopriate dlho žiť, zanechajme niečo po sebe ako svedectvo, že sme žili. Plinius

Pochovávanie v stredoveku nebolo jednotné. Rodina pochovávala zosnulých väčšinou na svojom pozemku. Neskôr sa pochovávalo sústredene. Koncom 11.storočia uhorský kráľ Ladislav zákonom zakázal pochovávať na iných miestach ako pri kostoloch.

Cintoríny na území Šale sa spomínajú vo viacerých latinských dokumentoch. V cintoríne pri kostole zo začiatku 15.storočia boli dve krypty. Kto chcel byť pochovaný v kryptách, musel zaplatiť 3 floreny, kto v kostole, musel zaplatiť 12 florenov. O pochovávaní v kostole rozhodoval predstavený cirkevného rádu.

Zmienku o cintorínoch nájdeme aj v listine, v ktorej sa spomína výstavba vojenskej pevnosti v rokoch 1665 - 1667.Pri výstavbe pevnosti sa používal aj materiál z oplotenia cintorína. V matrike z roku 1715 sa uvádza umiestnenie cintorína ,extra oppidum," „extra portas,“ čiže mimo sídla, za bránami obce. Presné miesto tohto cintorína nepoznáme.

Viac informácií o cintorínoch v Šali sa dozvedáme z kanonickej vizitácie z roku 1779. V nej sa uvádzajú tri cintoríny. Jeden sa nachádzal pri kostole, druhý vedľa verejnej cesty asi na 1 hodinu chôdze pri brode cez rieku Váh. V tomto cintoríne pochovávali kalvínov, evanjelikov, žobrákov, inovercov, bedárov. Na tomto cintoríne sa nachádzal aj vysvätený kríž s ukrižovaným Kristom. Tretí cintorín sa nachádzal mimo sídla, asi na štvrť hodiny chôdze. Je známa aj rozloha tohto cintorína (125 siah x 45 siah). Cintorín bol obkolesený svahom, jarkom a stromoradím. Presné miesto nie je známe. Možno predpokladať, že tento cintorín sa nachádzal pravdepodobne na mieste terajšieho cintorína. Umocňuje to aj skutočnosť, že koncom 18.storočia panovník Jozef II. zakázal pochovávanie v blízkosti kostolov, čím prišlo k zriaďovaniu cintorínov na iných miestach.

Viacej informácií nájdeme z doby výstavby terajšieho kostola sv. Margity Antiochijskej z rokov 1828 - 1829. Z krypty kostola boli 18. 4. 1828 prenesené na cintorín pozostatky dvoch kňazov Štefana Saala a Gabriela Ernyeiho. Prenesené boli aj viaceré neidentifikované kostrové pozostatky. Na cintorín bol 17. mája 1828 prenesený kríž, ktorý dovtedy stál pred kostolom.

Terajší dom smútku bol dokončený v roku 1979, v prednej časti cintorína sa začalo pochovávať v roku 1993.

Okrem mestského cintorína sa v katastri mesta nachádzajú dva cintoríny vo Veči (okolo kostola na Pribinovom námestí a židovský cintorín na Nitrianskej ulici). Cintorín sa nachádza aj v osade Hetméň.


1. PhDr. Milan ALAKŠA (1945-2017)

Novinár, redaktor a vydavateľ viacerých miestnych a regionálnych periodík, glosátor spoločenských a kultúrnych podujatí mesta a regiónu.

2. Štefan ALFÖLDY (1900 – 1981)

Stolársky majster, organizátor kultúrneho života, priaznivec divadla, režíroval približne 30 divadelných hier.

3. Štefan ALMÁSSY (1806 – 1876)

Kňaz, náboženský spisovateľ, právnik, odborník na cirkevné právo, od roku 1848 až do smrti správca farnosti v Šali.

4. MUDr. Július BALAŽOVIČ (1887 – 1941)

Štátny okresný lekár, venoval sa všeobecnej, detskej medicíne, pôrodníctvu, organizoval pre verejnosť odborné prednášky najmä o tuberkulóze. Dcéru Martu zabila mína pri bojoch o Šaľu v marci 1945. Pochovaná je v samostatnom hrobe vedľa rodičov.

5. Ing. Alexander BEKÉNYI (1935 – 1997)

Námestník riaditeľa, neskôr podnikový riaditeľ š.p. Duslo Šaľa, organizátor a garant športového života v meste. Zaslúžil sa o výstavbu viacerých športových objektov v meste.

6. Ernő BISKOROVÁNYI (1896 – 1968)

Autor prvej pešej zóny v Šali (1937), vytvoril paralelnú školu v meste- vyučovanie v slovenskom a maďarskom jazyku, predseda kresťansko - socialistickej strany v Šali.

7. László BORDÁCS (1892 – 1969)

Hlavný strojník elektrárne od roku 1923, elektráreň dodávala elektrinu pre Šaľu i Veču, bol držiteľ prvej licencie na taxislužbu v Šali, prevádzkoval kino Vénusz.

8. Peter BOŠŇÁK (1929 – 2003)

Pedagóg, riaditeľ gymnázia, ochranca prírody, tvorca zelene a parkov, zaoberal sa výskumom regionálnej histórie, autor odborných článkov, kronikár mesta.

9. Jozef BRÁNSKY (1915-1991)

Pedagóg, riaditeľ umeleckej školy, dirigent, vedúci hudobných súborov, organizátor kultúrneho života v meste.

10. MUDr. Ferencz CZAKÓ (1927 – 1988)

Dlhoročný primár stomatologického oddelenia nemocnice s poliklinikou v Šali.

11. MUDr. Alexander CZELLÁRIK (1921 – 1988)

Dlhoročný primár pľúcneho oddelenia nemocnice, riaditeľ nemocnice v Šali.

12. Ľudovít CZELLER (1854 – 1952)

Zakladateľ dobrovoľného hasičského zboru (1879), veliteľ zboru od vzniku až do smrti.

13. Aladár DÉRI (1887 – 1943)

Lekárnik, prevádzkoval lekáreň „K Vykupiteľovi“ na Hlavnej ulici, vlastnil výrobňu sódovej vody, vybudoval prvý tenisový kurt v meste, režisér divadelných hier, skúmal dejiny kultúrneho života v Šali. Náhrobný kameň sa nezachoval, na hrobovom mieste sa nachádza pomník rodiny Mártonovcov.

14. Jozef FARKAŠ (1906 – 1983)

Hudobník, primáš, huslista a cimbalista, znalec cigánskej i modernej tanečnej hudby, pochádzal z viacgeneračnej hudobnej rodiny, na náhrobnom kameni je uvedené iba meno jeho manželky (Matilda, zomrela v roku 1979), koncertoval s kapelami na Slovensku i zahraničí.

15. János FEKETEHÁZY (1842 – 1927)

Významný konštruktér a staviteľ, rodák zo Šale, študoval vo Viedni i v Zürichu, uznávaný odborník, pochovaný je v krypte pod kaplnkou, ktorú dal postaviť jeho otec Dominik a svokor Jozef Fekete.

16. Markus Gáll (1924 – 2002)

Desaťročia sa zaoberal výskumom regionálnej histórie, publikoval články v miestnych i okresných periodikách. Spracovával i aktuálne témy zo spoločenského a kultúrneho života mesta.

17. RNDr. Andrej GAŽÍK (1931 – 2007)

Dlhoročný predseda TJ Slovan Duslo Šaľa, organizátor športového života mesta, podieľal sa na výstavbe viacerých športových objektov v meste. Zaslúžil sa o rozvoj najmä futbalu a hádzanej, podporoval športovú činnosť škôl.

18. Jenő GREMEN (1881 – 1972)

Pôvodne holič, venoval sa štúdiu maliarstva, insitný umelec, venoval sa najmä spracovaniu námetov z prírody. Bol znalec hudby, komponoval, upravoval a zhudobňoval ľudové piesne.

19. László GRESZNÁRIK (1881 – 1973)

Predseda úverového družstva, kynologický odborník, majiteľ chovnej stanice poľovníckych psov, chýrny poľovník.

20. Štefan HATVANY (1905 – 2002)

Správca účastinnej spoločnosti GRANA, spravoval velkostatok v Únovciach, známy agronóm, školiteľ poľnohospodárov, neskôr predseda družstva, všestranne aktívny v oblasti kultúry, bol herec, režisér, spevák.

21. Zoltán HANUSZ (1921 – 1982)

Dlhoročný riaditeľ peňažného ústavu (sporiteľňa).

22. Sándor HLAVATY (1871 – 1939)

Prvý predseda úverového družstva (1909), zakladateľ urbárskeho spoločenstva, 7 rokov predseda, 13 rokov pokladník urbariátu, richtár, veliteľ hasičského zboru, predseda Katolíckeho kruhu i ružencového spolku.

23. Ing. František HLAVATÝ (1913 - 1988)

Dlhoročný riaditeľ Vodohospodárskych stavieb v Šali.

24. Jozef HLAVATY (1896 – 1966)

Kňaz, profesor náboženstva, pedagóg hudobnej vedy a kritik. Bol inšpektorom cirkevných škôl na Slovensku, prednášal cirkevnú hudbu na konzervatóriu v Bratislave. Organizoval skautské hnutie na Slovensku, vydal spevník skautských piesní, redigoval časopis ,,Skaut", z jeho podnetu bola skomponovaná opera Krútňava. Písal recenzie, eseje, literárne štúdie.

25. Ing. Jan HUMPL (1930 – 2012)

Zriadil v Šali strednú poľnohospodársku technickú školu, ktorej bol dlhoročným riaditeľom. Zaslúžil sa o chov koní, bol podporovateľom jazdeckého športu, predovšetkým voltíže a parkúrového skákania. Škola vychovala viacero úspešných jazdcov z povolania.

26. Lajos JÁNOSKA (1919-2004)

Hudobník, primáš, znalec cigánskej hudby, koncertoval doma i zahraničí, najviac vo Viedni i v Budapešti.

27. Vendelín JOBBÁGY (1907 – 1978)

Dirigent hasičskej hudby, ktorú viedol 44 rokov. Bol vynikajúcim hudobníkom, vychoval desiatky kvalitných hudobníkov.

28. Ján JOHANIDES (1931 – 2008)

Popredný slovenský spisovateľ, prozaik, v Šali žil od roku 1972, držiteľ Ceny Dominika Tatarku i Ceny vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Viaceré jeho prozaické práce sú tematicky spojené s mestom Šaľa. Na jeho počesť sa v našom meste koná literárna súťaž stredoškolákov ,,Esej Jána Johanidesa“ a každé dva roky sa odovzdáva Cena Jána Johanidesa slovenským autorom.

29. Oľga JOHANIDESOVÁ (1942 – 2007)

Akademická maliarka, manželka Jána Johanidesa.

30. Michal JURINA (1941 – 2013)

Venoval sa leteckému modelárstvu, získal titul majstra sveta v súťaži družstiev. Dlhé roky úspešne reprezentoval Slovensko na mnohých súťažiach doma i zahraničí.

31. Ladislav KOVÁČ (1944-2017)

Hádzanársky funkcionár, veľa rokov vykonával funkciu tajomníka hádzanárskeho klubu. Pôsobil aj ako funkcionár slovenského hádzanárskeho zväzu. Zaslúžil sa o úspechy šalianskej ženskej hádzanej, bol aj vedúcim družstva slovenskej ženskej reprezentácie.

32. Ing. Aurel KUBOLKA (1946 – 2013)

Priekopník slovenského skautingu po roku 1989. Obnovil jeho činnosť v našom meste, organizoval skautské tábory a výlety. Spolu so skautmi sa zaslúžil o šírenie Betlehemského svetla.

33. Ján LONGAUER (1909 – 1962)

Dlhoročný riaditeľ peňažného ústavu (sporiteľňa).

34. Sándor MACHÁCS (1846-1908)

Dekan farnosti v rokoch 1878 - 1903. Do Šale prišiel z Tešedíkova.

35. Milan MELICHERČÍK (1937 – 1975)

Pedagóg, pôsobil ako učiteľ na gymnáziu v Šali ako telocvikár a slovenčinár. Bol propagátorom ľahkej atletiky, zaslúžil sa o založenie ľahkoatetického oddielu pri TJ Slovan Duslo Šaľa. Venoval sa predovšetkým mládežníckym kategóriám. Podieľal sa na rozvoji kultúrneho a spoločenského života. Bol organizátorom letných i zimných táborov študentov.

36. MUDr. Félix MENCZELL (1894 – 1983)

Lekár, okrem lekárskej praxe sa venoval prednáškovej činnosti, organizoval darcovstvo krvi, bol funkcionárom Červeného kríža. Okrem profesionálnej činnosti podporoval rozvoj športu, bol aktívnym členom a funkcionárom viacerých klubov a spolkov. Venoval sa organizovaniu klubu seniorov.

37. Ing.arch. Bertold MIČEK (1925 – 2004)

Projektant a architekt, projektoval viaceré vodné stavby i viaceré budovy v Šali. Bol riaditeľom Povodia Váhu v Šali a neskôr v Piešťanoch. Bol organizátorom skautingu v medzivojnovom období. Za svoju všestrannú činnosť sa stal čestným občanom mesta Piešťany in memoriam.

38. Jozef SELLYEI - MIŠKOVIČ (1909 – 1941)

Ľudový spisovateľ, autor vyše 400 poviedok, rozhlasových hier, autor množstva článkov a reportáží. Autodidakta, jeho tvorba je spätá najmä so Šaľou a blízkym regiónom. Je predstaviteľ' menšinovej literatúry. Jeho tvorba vychádzala z ľudového prostredia, svoje práce publikoval najčastejšie v časopisoch. Bol členom sociálnodemokratickej strany, zúčastnil sa Mierového kongresu v Bruseli v roku 1936. Osobný fond autora je uložený v štátnom archíve v Šali.

39. Ján MUTKOVIČ (1929 – 2000)

Pedagóg, pôsobil ako stredoškolský učiteľ na gymnáziu v Šali. Venoval sa hádzanej, bol organizátorom, funkcionárom i trénerom ženskej hádzanej. Záslužná je jeho činnosť v štatistickom spracovaní ľahkoatletických výkonov na Slovensku. Bol propagátorom ľahkej atletiky, jeden zo zakladateľov ľahkoatletického oddielu pri TJ Slovan Duslo Šaľa.

40. František PATEK (1907 – 1976)

Pedagóg, riaditeľ školy, kronikár mesta.

41. József PÉTER (1856 – 1925)

Pedagóg, organista, riaditeľ školy. Bol veliteľom dobrovoľného hasičského zboru, založil mužský spevokol, bol jeho dirigentom. Bol režisérom viacerých divadelných hier. Ako pedagóg vypracoval novú metódu čítania a písania, za svoju pedagogickú prácu bol ocenený Maďarskou akadémiou vied. Bol členom a predsedom kresťansko-socialistickej strany v Šali od roku 1919 až do smrti.

42. Dr. Štefan PIGLER (1878 – 1959)

Štátny notár, predseda a funkcionár viacerých spolkov (katolícky kruh, priemyselný kruh, kultúrny spolok Maďarov, hasičský zbor, charitatívny spolok, člen knižničnej rady). Bol zakladateľom prvej knižnice v Šali, podporoval rozvoj školstva a hospodárskeho života. Dom, v ktorom rodina bývala, sa nezachoval, v priestoroch detských jasiel sa nachádza lipa, ktorá bola v záhrade rodiny Piglerovcov. Pomník v cintoríne sa nezachoval, hrobové miesto je blízo kaplnky Feketeházyovcov.

43. Ladislav PUTERA (1926 – 2004)

Popredný slovenský reprezentant vo futbale. Po skončení aktívnej športovej činnosti sa venoval trénerskej práci. Zaslúžil sa najmä o rozvoj mládežníckeho futbalu.

44. Jozef ROZSIVAL (1933-1978)

Dlhoročný vedúci školského majetku pri strednej odbornej škole ( SPTŠ ), venoval sa najmä chovu koní, zaslúžil sa o rozvoj jazdeckého športu. Školský majetok zabezpečoval priaznivé podmienky pre praktickú prípravu žiakov odbornej školy. Bol aktívnym členom a funkcionárom poľovníckeho združenia.

45. Alexander Simon (1880 – 1955)

Prvý riaditeľ a odborný učiteľ' trojročnej poľnohospodárskej školy v Šali, založenej v roku 1904. Uznávaný šľachtiteľ, poriadal kurzy, nedeľné školy pre roľníkov. Na svoju dobu škola dosahovala veľmi dobré výsledky, pomáhala rozvoju poľnohospodárstva v celom regióne.

46. Zsigmond SZENTIVÁNYI (1861 – 1955)

Zakladateľ vodoregulačného družstva, jeho prvý riaditeľ a hlavný inžinier, kráľovský radca.

47. MUDr. Vladimír ŠILHAN (1929 - 2004)

Primár chirurgického oddelenia miestnej nemocnice. Podieľal sa na výstavbe a zriadení nemocnice v Šali.

48. Karol ŠMIDA (1915 – 2003)

Pedagóg, pôsobil na miestnych školách. Popri pedagogickej činnosti sa venoval regionálnej histórii, je autorom viacerých literárnych diel, v ktorých sa venuje najmä histórii Sale a jej okolia. Bol zakladateľom spevokolu, dlhé roky jeho vedúcim, pôsobil ako organista. Bol uznávaným záhradkárom, spolupracoval s urbariatom, niekoľko rokov písal kroniku mesta.

49. Karol ŠORMAN (1943 – 2018)

Vynikajúci hudobník a kapelník viacerých dychových súborov. Niekoľko desaťročí viedol dychové súbory, viedol detské i mládežnícke súbory. Vychoval desiatky hudobníkov. Okrem tejto činnosti bol skladateľom a upravovateľom ľudových a umelých piesní. Úspešne prezentoval mesto na mnohých festivaloch a súťažiach doma i v zahraničí.

50. Viliam TAKÁCS (1914 – 1972)

Ľudový maliar. Maľoval najmä zátišia, krajinu, portréty, obrazy mostov, mlyny, venoval sa aj písmomaliarstvu a maľovaniu kostolov (Tešedíkovo, Žihárec, Veľký Biel). Obľúbenou témou boli cválajúce kone, hnané pohoničmi v dobových krojoch. Venoval sa aj ochotníckemu divadlu. Verejnosť sa mala možnosť zoznámiť s jeho tvorbou na viacerých autorských výstavách.

51. József ÜRGE (1889 – 1960)

Dekan farnosti v rokoch 1938 - 1959, podporoval charitatívnu činnosť a sociálne programy. Vysvätil po 2. svetovej vojne dva nové zvony pre miestny kostol.

52. Ján VICENA (1923 – 2004)

Riaditeľ' Povodia Váhu, okrem svojej profesie bol horlivým priaznivcom hádzanej. Bol funkcionárom a rozhodcom, bol jeden z tých, ktorí sa presadili aj v medzinárodnej konkurencii.

53. József VOGEL (1874 – 1950)

Hlavný inžinier umelého mlyna v Šali, bol výkonným riaditeľom účastinnej spoločnosti Šaliansky umelý mlyn a elektráreň (1913), projektoval aj nový chórus v miestnom kostole.

54. MUDr. Jozef VOJTAŠŠÁK (1913 – 1984)

Dlhoročný primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia miestnej nemocnice. Podieľal sa na výstavbe a zriaďovaní novej nemocnice.

Text spracoval Roman Hatala