Domov   >  Čas a my
publikované: 21.12.2020 - 12:49  //  aktualizácia: 12.01.2021 - 05:59  //  zobrazené: 2078

Kostol Svätej Rodiny vo Veči

Prvý pravdepodobne gotický kostol z pevného materiálu mohol byť postavený vo Veči niekedy v 13.storočí. Bezpečne však vieme z dokumentov Vatikánskeho archívu, že v roku 1345 tu už stál kostol, ktorý bol zasvätený Sv.Jánovi Krstiteľovi (ako patrocinium) a domnievame sa, že pri kostole existovala aj fara. To nám dokladá aj tzv.kanonická vizitácia z roku 1670, ktorá píše, že vo Veči je stará farnosť, ktorá je teraz iba filiou Trnovca. V 16.storočí nastali v dejinách obce nepokojné roky. Od roku 1529 a potom obvzlášť po páde Nových Zámkov v roku 1663 bola Veča niekoľkokrát vyplienená tureckými vojskami. V tomto čase bol aj pôvodný kostol takmer úplne zničený. Turecké nebezpečenstvo sa ukončilo až oslobodením Nových Zámkov v roku 1685.

fotografia Kostola Svätej Rodiny vo Veči z polovice 20.storočia, autor neznámy

Od začiatku 18.storočia možno vo Veči doložiť snahy o vybudovanie nového kostola. Tieto sa úspešne zavŕšili v roku 1700, kedy tu bol dokončený nový kostol "na starých základoch" a zasvätený sv.Rodine (Ad Sacram Christi familiam). Podľa niektorých údajov tento kostol dala postaviť rodina Hertelendiová a stavebným majstrom budovy bol staviteľ Andrej Máth.Terajší vzhľad kostola dostala jej budova v roku 1725, kedy bol kostol obnovený. Dokazuje to aj nápis na oltári kostola. Hlavný oltár, ako aj kamenný kríž pred kostolom pochádza z roku 1820. Sakristiu na boku hlavnej lode kostola dal postaviť roku 1825 gróf Ján Apponyi a Karol Czigler. Nad zakristiou bolo postavené oratórium so sedadlami, ktoré slúžili vtedajšiemu panstvu.

V zadnej časti kostola zvonka bol vchod do krypty, ktorá bola postavená tiež v roku 1925. Tu sú pochovaní manželia Nodroviczkých a Anna, Mária a Lucia Szádeckých. Vchod do krypty a vetracie okná boli v roku 1996 pri tomto reštaurovaní kostola zamurované z dôvodu, že tam často vnikali nepovolaní vandali, ktorí tu devastovali hrobku. Kostol bol v rokoch 1956-1958 obnovovaný, pričom sa prebudovala drevená veža na betónovú a vonkajšie steny boli znovu omietnuté. Tieto stavebné práce riadil miestny stavebný majster Ladislav Iványi za výdatnej pomoci miestnych veriacich. Vnútorné maľby obnovili pri tomto reštaurovaní trnoveckí maliari bratia Miskolczioví. Po ukončení týchto reštaurátorských prác v roku 1958 bol potom kostol aj po druhý raz vysvätený trnavským biskupom Dr.Ambrózom Lazíkom za asistencie dlhanského farára Andreja Andódiho a šalianskeho rodáka, kňaza Jána Alaxu. Slávnostná svätá omša sa vtedy konala pod holým nebom vedľa kostola.