Domov   >  Čas a my
publikované: 12.06.2019 - 13:48  //  aktualizácia: 12.06.2019 - 14:02  //  zobrazené: 957

ŠALIANSKY JARMOK alebo LIEK STAREJ MAMY

Veselá príhoda od Jozefa Sellyei-Miškoviča spred 100 rokov z nášho jarmoku.

Peredský sedliak odviedol svoju sedemročnú strakatú kravu na šaliansky jarmok. Bola na predaj. Tam stál vedľa nej. Obdivoval jarmok, ktorý sa hemžil okolo neho. Čakal na kupca.

Bol tam muž z Dlhej nad Váhom. Prišiel z druhej strany rieky a hľadal kravu, ktorá by bola na predaj, mala byť pekná a dobrá a aby si ju mohol kúpiť za málo peňazí. Vyjednával o žihareckú kravu, o trstickú aj o šaliansku, ale ani jednu z nich nekúpil. Iba chodil sem a tam po jarmoku so svojím nenápadným synom. Jeho syn prišiel preto, aby odviedol kravu, ktorú chceli kúpiť. Pohrával sa s povrazom v ruke, aby predávajúci, ktorý s jeho otcom vyjednáva, hneď videl, že sú vážnymi kupcami, a aby spustil z ceny kravy viac, ako by spustil nejakému obchodníkovi.

Oči muža z Dlhej sa zastavili na krave peredského sedliaka. Podišiel ku krave, pozrel si jej hlavu, pysky, zuby, vemená, zadné nohy a spýtal sa na cenu.

„Tisícsedemsto korún“, povedal peredský sedliak, ale takým hlasom, ktorým dával najavo, že z ceny spustí aspoň dvesto korún.

Začali vyjednávať, tam pri krave. Tľapkali si do dlaní a boli pri tom takí hluční, že všetci naokolo sa im prizerali. Kupujúci hanil kravu a predávajúci ju vychvaľoval. Kupec pridal k cene päťdesiat korún, predávajúci spustil päťdesiat korún.

Vyjednávanie prebiehalo hodnú chvíľku. Kupec si všimol, že krava má opuchlinu na hrudi, čo by mohlo byť príznakom nejakej choroby. Predávajúci sľuboval denne šestnásť litrov mlieka v prípade, že bude kravu dobre kŕmiť. Vyjednávanie pokračovalo. Ľudia naokolo sa prizerali a načúvali. Napokon sa dohodli na cene tisícpäťstopäťdesiat korún, pričom oldomáš mal zaplatiť predávajúci z Peredu. Dali si víno pred jarmočným šiatrom. Tam sedliak z Dlhej vyplatil cenu za kravu. Od vína tárali, rozprávali sa veselo. Takto sa prihováral muž z Dlhej peredskému sedliakovi:

„No, kmotre, teraz je už tá vaša krava moja. Od chvíle, keď ju môj syn privedie domov, bude jesť plevy v mojej maštali. Tak teda teraz mi už povedz, ale naozaj, prečo ste ju predali?“

„Pre daňový nedoplatok, boli u mňa páni, nejako musím získať peniaze.“

Takáto odpoveď mužovi z Dlhej nestačila, a tak sa ďalej vypytoval druhého, ktorý si práve zapálil fajku a dym vyfukoval pred seba nad stôl.

„Ale aj tak, prečo ste predal práve túto strakatú? Pred chvíľou ste povedali, že máte doma ešte dve kravy, jednu hnedú strakatú, mladú, štvorročnú, a druhá je zasa stará, pätnásťročná. Tak prečo predávate práve túto?“

Pereďan vtedy priznal, aj kvôli fajke, ktorá príjemne dymila a poskytla mu pokoj a pôžitok, že krava kope a nepustí k sebe dojičku, pokiaľ jej neuviažu nohy.

„Keď len toto je jej chyba, nie je to ani také vážne. Proti tomu mám liek od starej mamy, tak ho potom aj na nej vyskúšam. Ale aj vy mi musíte pomôcť, aby liek starej mamy určite zabral.“

Sedliak z Peredu sľúbil, že rád pomôže, ak bude môcť. Ak mu to nebude na škodu. Prečo by aj nepomohol druhému?

„Trikrát treba peniaze za kravu prešuchnúť zo špičky jedného rohu na špičku druhého rohu.“, vysvetľoval kupec stojaci vpravo a predávajúci vľavo. Predávajúci posúva peniaze po stred kravského čela a odtiaľ zasa kupujúci. Popri tom sa musia modliť Otčenáš. Pereďan pristal na takúto pomoc. Hneď aj vyšli ku krave, ktorá stála blízko východu. Kupcov syn ju držal na povraze. Otec povedal synovi:

„Vyskúšame liek starej mamy, pretože táto krava kope.“

Syn sňal z kravy povraz a priviazal ju k zábradliu povrazom predávajúceho. Nič nepovedal, len sa díval, ako sa Pereďan postavil k hlave kravy z ľavej strany, začal sa modliť a posúval peniaze do polovice čela zvieraťa. Aj muž z Dlhej sa modlil Otčanáš a posunul peniaze k špicu pravého rohu kravy, ale už ich neposúval späť, odložil ich do peňaženky. Pereďan sledoval jeho čudné správanie. Potom sa spamätal, keďže nič také nebolo v dohode. Skríkol:

„A toto je čo?“

Muž z Dlhej mu to objasnil:

„Toto nie je nič, ibaže ja kravu, ktorá kope, nechcem. Vedel som, že keď sme sa už dojednali, peniaze by ste mi nevrátil. Preto som to musel spraviť takto. Prečo by som si mal kúpiť kravu, ktorá kope, keď si za svoje peniaze môžem kúpiť i krotkú? Od mojej starej som sa naučil tento liek.“, dodal ešte.

Potom si už muž z Dlhej nevšímal Pereďana a so synom sa zamiešali medzi jarmočníkov, aby kúpili inú kravu. Sedliak z Peredu v prvej chvíli len lapal po dychu, akoby nepochopil, čo sa udialo. Neskôr si uvedomil, akoby sa muž z Dlhej prv než sa stratil v dave, k nemu obrátil a zdvihnutím klobúka poďakoval za víno.

Zdroj: Obrázky z rodného kraja - knižná predloha

Autor: Jozef Sellyei-Miškovič

Výber zostavila: PhDr. Veronika Nováková, PhD.

Preklad: Veronika Nováková ml.

Z osobného fondu Jozefa Sellyei-Miškoviča, uloženého v Štátnom archíve v Šali