Nezabúdajme na odkaz Nežnej revolúcie
Je tomu 28 rokov, čo sme na námestiach štrngali kľúčmi, dúfajúc, že zmeny, o ktoré sme bojovali prinesú lepší život a vytúženú slobodu.
Spomienky na rok 1989
Systém, v ktorom sme žili pred rokom 1989 bol neslobodný a totalitný. O tom, ako ľudia smeli žiť a aké hodnoty mohli vyznávať rozhodovala výhradne komunistická strana. Totalitná ideológia potláčala základné ľudské práva. Súdruhovia sa počas štyridsaťročnej vlády neštítili zatvárať ľudí, mučiť ich, dokonca aj zabíjať za nahlas vyslovený názor. Neslobodný systém určoval kvalitu života vo všetkých sférach. Stredná a staršia generácia si určite pamätá na nekonečné rady pred zelovocom, keď doviezli banány. A tomu raz musel prísť koniec...
Revolučné dni v Šali
„Pohár trpezlivosti“ v spoločnosti pretiekol 17.novembra 1989, keď príslušníci Zboru národnej bezpečnosti surovo zbili demonštrujúcich študentov v Prahe. Udalosti nezostali bez odozvy ani v Šali. Medzi prvých, ktorí otvorene hovorili o nutnosti spoločenských zmien patril študent šalianskeho gymnázia Valentín Kozaňák.
Generálny štrajk, 27.11.1989, priestor pri DK Šaľa, foto: Milan Pospiš
„Boli sme maturanti a správu o pražských udalostiach nám do školy prišiel zvestovať jeden z vysokoškolákov. Opísal nám, ako policajti zbili študentov na Národnej triede. Hovoril o tom, že by sme ich mali podporiť“, vysvetľuje V.Kozańák. Spolu so spolužiakom Marekom Vrbovským bol súčasťou ochotníckeho divadla Váh. Aj tam sa o udalostiach intenzívne rozprávali. Dohodli sa, že pôjdu protestovať do Bratislavy. „Keď sme sa vracali z prvej demonštrácie, spolu s Marekom Vrbovským , Alenkou Demkovou a Mirom Bégerom, zastavili sme sa na plese poľovníkov v šalianskom dome kultúry. Prerušili sme zábavu, účastníkom sme povedali, čo sa v Bratislave odohralo a predniesli sme požiadavky študentov“, spomína si Valentín Kozaňák. „Následne sme v škole zorganizovali štrajkový výbor a prerušili vyučovanie“, dodáva. Spolu s inými študentmi roznášal letáky, vyrábal trikolóry a rôzne iné symboly revolúcie. Spolu s Marekom Vrbovským patrili medzi zakladajúcich členov VPN (Verejnosť proti násiliu) v Šali. „Pripravovali sme sa na generálny štrajk, ktorý sa konal 27.novembra 1989. V Šali sa demonštrujúci zhromaždili pri dome kultúry.“
Balkón DK v Šali bol rečníckym miestom generálneho štrajku, foto: Milan Pospiš
Na čele zhromaždenia stáli študenti miestneho gymnázia. „Boli veľmi účinne kontrolovaní miestnymi orgánmi KSČ, SZM a krajskými školskými inšpektormi z Bratislavy“, uvádza kronika mesta. Na balkóne estrádnej sály domu kultúry vystúpilo 18 rečníkov z rôznych organizácií. Všetci ostro odsúdili komunistický režim a žiadali okamžité odstúpenie predstaviteľov vládnucej strany. „Zaujímavé bolo, že tohto mítingu sa zúčastnili aj okresní a miestni činitelia KSČ, ktorí však neboli schopní zaujať verejne žiadne stanovisko“, uvádza zápis v kronike.
27.11.1989, foto Milan Pospiš
Zhromaždenia sa zúšastnilo niekoľko stoviek Šaľanov, podľa niektorých odhadov tam bolo dokonca 2 000 ľudí. „Štrajkom podporili úsilie študentov a občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu. Na zhromaždení boli prevolávané heslá za zrušenie vedúcej úlohy KSČ v spoločnosti. Z tribúny odzneli prejavy vyjadrujúce túžbu po skutočnej demokracii", uvádza kronika. Miestna organizácia VPN začiatkom decembra 1989 zorganizovala prvé stretnutia občanov a študentov, kde sformovali svoje požiadavky voči vládnucej strane. Turbulentná doba a spoločenské zmeny prinášali ale aj rôzne paradoxné situácie. „Keď už bolo isté, že revolúcia je nevratný proces, začali sa do VPN tlačiť bývalé štruktúry, ktorým išlo najmä o ich profit. A to bol aj začiatok roztržiek. Nakoniec sme s Marekom Vrbovským odtiaľ odišli a aj vystúpili z VPN. Zrazu sa všetko menilo iným smerom, ako sme si my študenti vtedy priali.“, dodáva Valentín Kozaňák.
.JPG)
Valanetín Kozaňák (vpravo) na balkóne, 27.11.1989
Medzi prvých „novembrových“ aktivistov v Šali patrila aj Jana Foltinová Kollárová. „V osemdesiatomdeviatom som mala dvadsaťsedem rokov. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že som vyrastala v námorníckej rodine a vďaka tomu som mohla cestovať aj počas doby, keď na dovolenku do Juhoslávie bolo treba devízový prísľub. Aj toto rozhodlo, že som sa postavila na námestie medzi prvými, ktorí ešte nevedeli či ich do večera nezavrú a neobvinia“, spomína si na hektickú revolučnú dobu. Zanietene sa stretávala s ľuďmi a presviedčala ich o nutnosti zmien. V mestskom rozhlase vyzývala občanov, aby sa zapojili do štrajku.
Atmosféra počas demonštrácie pri DK, foto: Milan Pospiš (viac foto v galérii)
„Na námestiach som štrngala kľúčmi a drkotala zubami. Mala som už syna a túžila som, aby žil v krásnej a slobodnej krajine. Aj preto som bola členkou prípravného výboru VPN . Verila som, ale aj veľmi rýchlo som sa sklamala“, dodáva Jana Foltinová Kollárová.
Spomienky - Návrat Nežnej revolúcie po 20.rokoch
Pri príležitosti 20.výročia Nežnej revolúcie schválilo mestské zastupiteľstvo návrh vtedajšieho zástupcu primátora Jozefa Mečiara a rok 2009 sa stal „Rokom demokracie“. Mesto zorganizovalo viacero zaujímavých podujatí. Možno si spomínate na vydarené interaktívne retro happeningy na 1.mája alebo 17.novembra. Divadelníci verne vykreslili dobové momenty za bohatej účasti divákov.
17.11.2009, Pred MsÚ v Šali - Spomienka na revolúciu, foto: Slovo Šaľanov (viac foto v galérii)
Výstava fotografií a dokumentov „Od totality k slobode“ sa konala v týždni 16.11.-20.11.2009 na Námestí Sv. Trojice pred budovou MsÚ. Šaľania mohli vidieť fotografie a dobové dokumenty z bývalého Československa ale aj zo Šale.
Výstava Od totality k slobode, foto: Slovo Šaľanov
V parku pri Dome kultúry pri príležitosti 20.výročia Nežnej revolúcie odhalený Pamätník obetiam komunizmu. Jeho autorom je Šaľan Mgr.art Andrej Csillag. Tvorí ho citácia zo Zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému (125/1996)
Odhalanie Pamätníka obetiam komunizmu, 17.11.2009, vľavo autor Mgr.art.Andrej Csillag, vpravo vtedajší primátor MUDr.M.Alföldi, foto: Slovo Šaľanov.
Mestský mládežnícky parlament
Je to symbolické, ale práve v týchto dňoch v Šali opäť vzniká Mestský mládežnícky parlament. Hlavnými iniciátormi sú Mesto Šaľa, Centrum voľného času, žiaci šalianskych škôl, Marián Šperka, Kristína Šperková a poslanci MsZ Gabriela Lacková, Peter Gomboš a Róbert Andráši. Mestský mládežnícky parlament by mohol fungovať ako neformálny a poradný orgán mestského zastupiteľstva. Dobrou správou je aj to, že mestské kultúrne stredisko a ani centrum voľného času na Medzinárodný deň študentov nezabúdajú a každoročne pripravujú podujatia s touto tematikou.
Stretnutie študentov v CVČ s aktivistami a poslancami MsZ, november 2017, foto:M.Malárik
Žijeme v pohnutej dobe. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy ľudí, ktorým sú novembrové ideály cudzie. Zapálením sviečky môžete aj vy symbolicky vzdať úctu obetiam totalitných režimov. Pamätajme a spomínajme, pretože slobodu nemáme zadarmo!
Miroslav Demín
Súvisiaci link - NEŽNÁ REVOLÚCIA: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ne%C5%BEn%C3%A1_revol%C3%BAcia
17.november 1939
Všetko sa to začalo v Prahe 28.10.1939, keď do ulíc vyšli ľudia, ktorí si chceli pripomenúť 21.výročie vzniku Československa. Čechy a Morava už ale fungovali ako Ríšsky protektorát, takže takéto demonštrácie neboli nacistom a ich prisluhovačom po vôli. Na ich potláčaní sa zúčastňovali okrem polície aj jednotky SS. Pri jednom zo stretov bol postrelený študent Ján Opletal, ktorý neskôr následkom zranenia podľahol. Po jeho smrti (11.11.1939) sa v Čechách a na Morave organizovali ďalšie protesty, ktorých sa zúčastňovali tisíce študentov. Hitler dal následne v Česku zatvoriť vysoké školy. Deviatich vedúcich členov študentskej organizácie zavreli a popravili. V noci zo 16.na 17.novembra 1939 prišlo k rozsiahlemu zatýkaniu. Tisíc dvesto študentov deportovali do koncentračného tábora Sachsenhausen – Orannienburg. Väčšinu z nich prepustili v roku 1942, no 35 z nich väznenie neprežilo. V roku 1941 bol v Londýne vyhlásený 17.november za Medzinárodný deň študentstva.
