Šalianske plutvové plávanie s rekodnými zápismi
Šalianske plutvové plávanie drží prím
Slovenský zväz potápačov, ktorý riadi a zastrešuje aj sekciu plutvového plávania vydáva každý rok ku koncu januára rebríček Slovenských rekordov v plávaní s plutvami, dosiahnutých v tom, ktorom kalendárnom roku, ktorý podáva dokonalý obraz o sile a kvalitách jednotlivých plavcov, ale aj plaveckých klubov.
Vzhľadom k tomu, že v roku 2017 očakával slovenských plavcov, okrem pravidelných štartov v Slovenskej plaveckej lige mládeže, majstrovstiev Slovenska (poznámka: uskutočnili sa v Šali a usporiadal ich šaliansky KVŠ Barakuda), v jednotlivých kolách Svetového pohára, ale aj európsky šampionát v Poľsku dal sa očakávať frontálny útok na rekordy, nakoľko rok 2016 bol chudobnejší na rekordné zápisy do plaveckých tabuliek, nakoľko zápisy sa opravovali piatich rekordoch. V štyroch prípadoch sa o to postaral šaliansky plavec Ádám Bukor (KVŠ Barakuda), ktorý hneď v januári zlepšil v disciplíne 400 metrov PP svoj starý rekord a na Svetovom pohári v poľskej Poznani zaplával čas 3:02,39 minúty. O ďalšie dva sa postaral v júli 2016 najlepší juniorský plavec sveta, ktorý sa stal na juniorskom svetovom šampionáte vo francúzskom meste Annemasse troj násobným majstrom sveta a v disciplínach na 400 metrov PP (2:59,77 min.) a 1.500 metrov PP (12:22,74 min.) vytvoril juniorské svetové rekordy, ktoré platia doposiaľ a sú aj slovenskými seniorskými rekordmi. Posledný rekordný zápis a to na 800 metrov PP vytvoril Ádám Bukor v ruskom Tomsku, kde svetovom šampionáte seniorov časom 6:17,97 min. vytvoril ďalší svetový juniorský rekord, ktorý je taktiež aj slovenským seniorským rekordom doposiaľ. O posledný rekordný zápis sa postarala slovenská štafeta na 4 x 100 metrov PP v zložení: (Tomáš Skačányi, Dominik Osuský, Filip Skačányi (všetci Žralok Bratislava) a Dávid Starko (KVŠ Barakuda Šaľa), ktorá v gréckom Volose zaplávala čas 2:36, 81 min. a o viac ako dve sekundy zlepšili 8 rokov starý rekord, ktorý vytvorila slovenská štafeta v ruskom St. Peterburgu ešte v roku 2008 a jedným z jej členov bol aj šaliansky plavec Patrik Ščasný.
O rok neskôr sa však vrece s rekordnými zápismi doslova roztrhlo, ale už bez pričinenia šalianskeho plavca Ádáma Bukora (poznámka: od svojich 7. rokov až do osemnástky sa pripravoval v šalianskom bazéne Aquasport a reprezentoval plavecké kluby KVŠ Tritón a KVŠ Barakuda Šaľa), ktorý však od marca 2017 štartuje už v reprezentácii Maďarska. Úspešný plavec odišiel, ale jeho rekordy na Slovensku zostali.
Explózia slovenských rekordov
Bilancovanie najlepších výkonov za rok 2016 ukázalo progres, ale minulý rok bol pre expertov a odborníkov veľkým a príjemným prekvapením. Slovenskí plavci v plutvovom plávaní totiž v roku 2017 prekonali deväť slovenských individuálnych rekordov a jubilejný desiaty pridala štafeta žien v disciplíne na 4 x 100 metrov PP. Regionálnu a šaliansku športovú verejnosť teší, že v šiestich prípadoch nesú tieto rekordné zápisy šaliansky rukopis. Veľký podiel na slovenských rekordoch majú aj seniorské majstrovstvá Európy, ktorých usporiadateľom bola v júli 2017 poľská Wroclav (poznámka: viac ako 600 tisícové mesto, ktoré je známe medzi športovou obcou ako organizátor ME vo futbale v roku 2012, svetového šampionátu 2014 vo volejbale, ale v roku 2017 bola vyhlásená aj za hlavné mesto európskej kultúry), kde vytvorili slovenskí plutvoví plavci až osem rekordných zápisov. O tri sa postarala osvedčená slovenská reprezentantka Katarína Jánošková (r. l998 – Žralok Bratislava) avšak ďalšie štyri pridala čerstvá „seniorka“ Zuzana Hrašková (r. l999), plavkyňa šalianskeho KVŠ. Po tom, čo ako kolegyňa najúspešnejšieho svetového juniora Ádáma Bukora vybojovala pre Slovensko a oddielové farby na juniorských MS vo Francúzsku bronz (100 metrov BF) a striebro (200 metrov BF) presadila sa aj na seniorských ME v Poľsku, kde v disciplíne 200 metrov BF časom 1:44,54 min. získala titul majsterky Európy a na dvoj násobnej trati vybojovala za čas (3:47,09) striebro. Tieto časy ako aj ďalšie Zuzany Hraškovej na 100 metrov BF 00:48,27 sek. a 00:42,67 min. na 100 metrov PP boli vo wroclavskom olympijskom bazéne aj novými slovenskými rekordmi (poznámka: slovenské rekordy na 100 a 200 metrov BF držala od roku 2012 bývalá šalianska plavkyňa a slovenská rekordérka Nikola Marinčáková). Posledný slovenský rekord ( čas 02:51,77 min.) na európskom šampionáte zaznamenala slovenská štafeta v disciplíne 4 x 100 metrov PP v ktorej plávali: Nina Gabalová, Zuzana Hrašková, Daniela Kršjáková a Katarína Jánošková, ktorým „vymazali“ z tabuliek rekord svojich kolegýň z roku 2015. O záverečné dva rekordy z minulého roku sa postarali Adam Osuský (Neptún Bratislava) v disciplíne 400 metrov BF (03:50,57 min.), ktorý vytvoril v ruskom Tomsku a opäť plavkyňa Zuzana Hrašková (KVŠ Barakuda Šaľa), ktorá v máji 2017 vyhrala na slovenskom šampionáte v Šali disciplínu 50 metrov BF (22,98 sek.). Napriek tomu, že v posledných troch rokoch sa začala v plaveckých bazénoch presadzovať v slovenských farbách mladšia, nastupujúca generácia plutvových plavcov nedá sa očakávať v roku 2018 a najbližších také na rekordy úrodné obdobie, aké bolo v roku 2017.
V plaveckých tabuľkách dominujú šaľania
Slovenský zväz potápačov eviduje od roku 2017 (poznámka: novou je disciplína 400 metrov BF) rekordy Slovenskej republiky v plávaní s plutvami v 14 individuálnych disciplínach a v 4 štafetách mužov a žien. Pohľad na rekordnú tabuľku jednoznačne hovorí o nadvláde šalianskych plavcov, keď k 31. 12. 2017 figuruje na čele historických tabuliek 16 zápisov so šalianskym plavcom, pričom na ďalších štyroch rekordných zápisoch štafiet mal svoj podiel taktiež zástupca šalianskeho plaveckého klubu. Po päť majstrovských zápisov v historických tabuľkách majú Ádám Bukor a Zuzana Hrašková, po dva rekordy držia Milan Medo (r. l991), ktorý zaplával rekordné časy v disciplínach 50 a 100 metrov BF v roku 2012 v talianskom Lignane a Barbora Pohlová v disciplínach 400 a 800 metrov RP, ktoré vytvorila v rámci Svetového pohára (r. 20011) v maďarskom Hodmezovásarhely. Ďalšie dva rekordné zápisy v individuálnych disciplínach držia Dávid Starko (na 50 metrov PP – vytvorený v roku 2012 v Gliwiciach) a Nikola Marinčáková v disciplíne 200 metrov PP, ktorý vytvorila časom 01:33,80 minúty .v roku 2012 v švajčiarskom Lignane.
V rekordných zápisoch štafiet figuruje v mužskej štafete Slovenska na 4 x 100 metrov PP šaliansky plavec Dávid Starko (r. l996), keď rekord vytvorili v roku 2016 v gréckom Voluse, medzi štvoricou sloveniek na tej istej trati to bola pri rekordnom zápise Zuzana Hrašková na ME 2017 vo Wroclavi.
V štafete mužov na 4 x 200 metrov zastupoval šalianske farby pri vytvorení rekordu v St. Peterburgu v roku 2009 Patrik Ščasný, pri rekordnom zápise žien v rovnakom meste a termíne plávala v slovenskej štafete Nikola Marinčáková (r. l988). Zaujímavý je pohľad na úspešnosť plavcov z ostatných konkurenčných plaveckých klubov, kde sa môže s tromi rekordnými zápismi môže pochváliť plavec Neptunu Bratislava Šimon Horár (r. l987), ktorý drží rekordy od 100 až po 800 metrov RP, pričom jeho rekord v disciplíne 400 metrov RP 3:02,35 minúty, ktorý vytvoril v čínskom Shanghai (28.10.2004) má už životnosť viac ako 13 rokov a je v slovenských rekordných tabuľkách najstarším. Tromi rekordnými zápismi z poľskej Wroclawi sa ešte môže pochváliť už spomínaná Katarína Jánošková (r. 1998, Žralok Bratislava), ale aj ďalšia slovenská reprezentantka Zuzana Christovová (r.1992 – Delfín Žilina), ktorá dva rekordy na 50 a 100 metrov RP vytvorila v talianskom Lignane (r. 2014) a v disciplíne 50 metrov PP v ruskej Kazani o rok skôr. Z prierezu rekordných zápisov je vidieť, že väčšina rekordov sa zrodila v rámci jednotlivých kôl Svetového pohára, majstrovstiev Európy a sveta, na ktorých sa schádza kvalitná konkurencia. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v súčasnej tabuľke boli vytvorené iba tri rekordy v slovenských bazénoch. V šalianskom Aquasporte ho vytvoril v disciplíne 200 metrov BF v r. 2011 Michal Navara (Neptun Bratislava), Ádam Bukor na 100 metrov PP v roku 20014 v Bratislave a v tom istom roku zaplával rekord na 50 metrov RP Michal Idešič (Žralok Bratislava) v Košiciach.
Napriek tomu, že aj v šalianskom plutvovom plávaní prichádza k obmene plaveckej generácie, dobrá práca s mlaďou a ich štart v Slovenskej plaveckej lige, ako aj viacero štartov v medzinárodných bazénoch im dávajú možnosť dostatočnej konfrontácie s najlepším, čo sa neskôr odzrkadľuje v juniorskej a seniorskej kategórii, ako aj v kvalitných výkonoch a ich postavení medzi slovenskou plaveckou plutvovou špičkou v minulom roku.
JOZEF SKLENÁR
