Domov   >  Spravodajstvo
publikované: 02.06.2022 - 14:57  //  aktualizácia: 02.06.2022 - 15:02  //  zobrazené: 1295

Na šalianskych Dňoch poľa poukázali na dôležitosť medziplodín

Na šalianskom poli sa zišli poľnohospodári a zoznámili sa s viacerými novými druhmi osív. Predstavili im aj dron na postrekovanie. 9. ročník Dni poľa sa zameral na jarný a ozimný jačmeň a osivá greeningu. Aj Šalianski poľnohospodári kritizujú niektoré nové odporúčania Európskej únie a vyzývajú svojich kolegov, aby sa spoliehali radšej na svoj zdravý rozum.

Na Dni poľa v Šali prišli výrobcovia z viacerých regiónov Slovenska. Predstavili alebo sa zoznámili s novými druhmi osív, technológiami či chemickými ochranami plodín. Niektorí sa tu inšpirovali a domov odchádzali s novými hybridmi, ktorých pestovanie chcú vyskúšať v iných ako šalianskych podmienkach. „Chceme prezentovať nové technológie, nové osivá, hybridy. Tento rok sme sa zamerali na greening. Aj keď Európska únia nám hádže polená pod nohy, chceme vplývať na poľnohospodárov. Únia napríklad tento rok už neodporúča pestovanie greeningu a striedanie plodín na danej ploche. Preferujú pestovanie len na komerčnú produkciu, čo je podľa nás v rozpore so zdravým rozumom,“ vysvetľuje hlavný organizátor podujatia, konateľ šalianskej spoločnosti Sagrop Marek Psota. Tzv. greening sa vyznačuje tým, že farmári na určitom percente svojej plochy zasejú aj medziplodiny. Tie sú na danej parcele len určitý čas, medzi dvoma hlavnými plodinami, napríklad medzi repkou a ozimnou pšenicou. Miestny agronóm nám vysvetľuje množstvo pozitív medziplodín ako je napríklad hrach či facélia. V súčasnosti na večianskych poliach rastie ako medziplodina aj horčica. Práve medziplodiny Európska únia najnovšie neodporúča robiť. „Ich efekt je pritom mnohoraký – slúžia na obnovu plodného života, fixujú v pôde živiny. Z hľadiska biodiverzity je to podpora hmyzu. Vďační sú nám včelári, ale aj poľovníci, pretože tieto medziplodiny tvoria prirodzený úkryt hlavne pre jarabice, bažantov, ktoré počas roka, vo veľkých monokultúrach, nevedia mať svoje hniezda. Tieto medziplodiny im poskytujú prirodzený úkryt. Zároveň z hľadiska produkcie - z hektára facélie je možné vyprodukovať až 60 kg medu. Doteraz toto bolo povinné, ibaže kvôli aktuálnym politickým zmenám tak sa toto striedanie plodín redukuje a tlačia na podporu hlavných, nosných plodín, čiže na olejniny a obilniny. Greeningy nie sú tak žiadané komerčne,“ vysvetľuje Matej Takáč, miestny agronóm. Tvrdí, že toto odporúčanie únie má už teraz negatívne dopady – zver si hľadá úkryt či potravu v iných porastoch. Poukázanie dôležitosti striedania plodín bolo jedným z hlavných cieľov tohtoročného podujatia. Poľnohospodárom predstavili jarný jačmeň, ktorý je tiež na úzadí, facéliu a horčicu.

Snahu našich poľnohospodárov podporuje aj viceprimátorka mesta Danica Lehocká. „Toto je reprezentatívny príklad aktivity, ktorá naozaj posiela dobré meno nášho mesta, vďaka spoločnosti Sagrop, aj za hranice nášho mesta. Reprezentuje to, čo aj erb mesta Šaľa obsahuje a to sú klasy. Z každej strany počúvame, aká je dôležitá sebestačnosť krajiny. Preto aj toto je krok k tomu, aby sme ukázali, že na korene, ktoré do nás zasiali naši prastarí rodičia, sme nezabudli,“ povedala viceprimátorka na podujatí.

Postrekovať sa dá už aj dronom

Poľnohospodárom predstavili aj novú technológiu – postrekovanie dronom. Tento stroj dokáže za hodinu postriekať 10 hektárovú plochu. Má 16-litrovú nádrž. Dron lieta pomocou batérie približne 15-20 minút. „Postrekovanie dronom funguje na svete už asi 10 rokov, do Európy dorazil tento trend asi pred 5-timi rokmi. Na Slovensku sa tomu venujeme dva roky. Záujem o to je, najmä po dažďoch, keď sa nedá postrekovať klasickým postrekovačom,“ ozrejmuje Gábor Simonics. Dron má oproti „čmeliaku“ výhodu, vie lietať bližšie a pomocou vzduchu, ktorý dron tlačí smerom dolu, sa dostane postrek presne tam, kde má. S dronom sa postrekuje z dvojmetrovej výšky.

(EK)