Do domu kultúry sa vracia život
Po dvoch rokoch ticha spôsobeného pandémiou sa do Domu kultúry v Šali vracia život. V období obmedzení sa síce kultúrny život zastavil, naopak, ožil stavebný ruch. Výsledkom je zrekonštruovaný kultúrny stánok. Svojho nového šatu sa budova dočkala 50 rokov po jej výstavbe. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili aj prví riaditelia, Ľudovít Marinčák, Xaver Chromek, Ľudmila Iványiová a aj bývalí primátori či zhotovitelia rekonštrukcie.
Pred vynovenou budovou navodila slávnostnú atmosféru speváčka Janka Kárasová, ktorá zaspievala pieseň Slovensko moje, otčina moja. Po požehnaní šalianskym dekanom Petrom Nagyom chytili do rúk nožnice primátor Jozef Belický, bývalí vedúci kultúrneho domu Xaver Chromek a súčasný riaditeľ František Botka a prestrihli pásku vo farbách mesta. Hostia sa presunuli do kinosály, kde si vyskúšali nové sedačky. Vychutnali si v nich krátky film o premene budovy, pozreli si vystúpenie detí zo ZUŠ v Šali. Symbolicky sa spojili tradičné hodnoty s modernými prvkami - na pódiu spolu vystúpili folkloristi s tanečníkmi z TK Jumping. Pamätný list a plakety v podobe symbolickej tehličky si prevzali bývalí primátori, vedúci domu kultúry i zhotovitelia stavby, subdodávatelia a organizácie, ktoré finančne podporili rekonštrukciu.
Dom kultúry patril do roku 1991 pod Duslo
Výstavba pôvodného domu kultúry bola zdĺhavá – začala sa už v roku 1963, kedy v meste prebiehala výstavba bytoviek, škôl, staval sa aj šaliansky most. Proces výstavby kultúrneho domu spomalil, napokon aj zastavil až do roku 1970. Vtedy vstúpil do procesu Hydrostav Šaľa, ktorý urobil skelet tejto budovy. „V 72-om roku sa pomaly začalo dokončovanie, oficiálne mali ukončiť výstavbu v septembri 1972. Tento termín nikdy nebol predĺžený hospodárskou zmluvou. Faktom ale je, že tie záväzky sa nedarilo dodržať a k reálnemu odovzdaniu tejto budovy došlo o rok neskôr, v septembri 1973,“ priblížil primátor Šale Jozef Belický vo svojom príhovore.
Xaver Chromek pôsobil v kultúrnom dome 30 rokov od samého začiatku. Nie len objekt, ale samotný kultúrny život je jeho srdcovkou a s láskou na svoju prácu spomína. Vo svojom príhovore previedol prítomných cez exkurz cez tie roky, ktoré tu prežil. Pripomenul zaujímavé míľniky a mená, na ktoré už mnohí zabudli. Zaspomínal si aj na úsmevné momenty zo života kultúrneho domu. „Osobne som vtedy projektanta upozorňoval, že v kinosále tie sedačky budú tak úzke, že sa tam nebude dať sedieť. Ale oni išli podľa svojho. Roky rokúce nám tie sedačky nevyhovovali. I keď na druhej strane musím povedať, že na tie pomery, v Šali sme mali panoramatické kino,“ spomína Xaver Chromek. Aj divadelná sála bola vyhľadávaná pre svoje rozmery, v Šali nacvičovali dokonca aj divadelníci z Trnavy. Aj čo sa týka vonkajšku, pospomínal pán Chromek na úsmevné príhody. „To je taká perlička – vo februári, v najväčšej zime, lepili mozaiku. Samozrejme, že mozaika opadávala. Keď už skončili s prácami a rušili tie bunky, kde boli pracovníci, tak zistili, že vo vreciach, ktoré našli plné, mali ten materiál, čo mal ísť do tej mozaiky. Ja som asi jediný vedel, že prečo asi opadáva,“ usmieva sa pri spomienke pán Chromek.
Aj vďaka tomu, že kultúrny dom do roku 1991 prevádzkovala spoločnosť Duslo, s financami problém nebol. Odzrkadlilo sa to na pestrosti programov a podujatí. „Okrem Karla Gotta tu všetci poprední umelci vystúpili – Vondráčková, Pilárová, Simonová, Duchoň, Grúň, Konárik, no všetci slávni speváci Slovenska boli v Šali,“ hovorí. Aj prezident Etiópie navštívil šaliansky kultúrny dom. Aj veľa slovenských politikov sa zabávalo v týchto priestoroch, nakoľko veľa svojich firemných podujatí tu organizovalo práve Duslo. Za čias pána Chromeka sa začala celoslovenskú súťaž s názvom Detská divadelná Šaľa, neskôr sa premenovala a dnes je známa pod názvom Zlatá priadka.
Premena budovy trvala dva roky
„Hodnotíme túto rekonštrukciu ako veľmi náročnú. Sami dobre viete, čo všetko sa udialo za posledný rok a pol. Okrem toho, pre nás bolo najťažším spojiť nedostatok materiálov s chybami a nedostatkami projektu,“ povedal pre médiá Miroslav Wöllner, riaditeľ spoločnosti Menert, ktorá rekonštrukciu realizovala. Práce sa začali pred dvoma rokmi, dokončené mali byť skôr. Oneskorenie zapríčinila pandémia, ktorá postihla aj dodávateľa stavby a jeho subdodávateľov. „Do toho prišlo zvýšenie cien materiálov, k tomu zmena predpisov oproti pôvodnému projektu, ktorý má päť rokov. Odvtedy platia nové požiarne predpisy, tak sme sa museli priebežne prispôsobovať tomu všetkému,“ vysvetľuje primátor.
Okrem moderného vzhľadu budovy čaká na návštevníkov aj vynovený interiér s modernými prvkami. V kinosále je síce takmer o stovku menej sedačiek, sú však podstatne pohodlnejšie a krajšie. Vytvorili sa aj dve miesta pre vozičkárov, ktorí sa do kinosály dostanú cez bočný, bezbariérový vstup. K dispozícii majú aj bezbariérové toalety pri kine, ďalšia toaleta je vytvorená aj pri estrádnej sále. V „estrádke“ je nová podlaha a pribudol moderný svetelný prvok v podobe farebného led pása. Zachovali sa aj niektoré pôvodné časti v budove. „Som hrdý na to, že sa nám podarilo vytvoriť veľmi pekné, moderné miesto, aj technologicky vyspelé. Dokázali sme priniesť aj do kultúry novú kvalitu pre prostredie, v ktorom sa bude poskytovať našim obyvateľom. Podarilo sa však aj zachovať niečo z toho pôvodného kultúrneho domu – dlažbu vo foyeri a tiež nádhernú plastiku, umelecké dielo pred kinosálou,“ dodal primátor.
Kultúrny dom už žije na plné obrátky, na máj je pripravených množstvo podujatí pre všetky vekové kategórie, nájdete ich na stránke: www.msks.sala.sk
Lístky si môžete zakúpiť online alebo v priestoroch vynoveného domu kultúry, pokladňa sa vo štvrtok presťahovala naspäť.
Kino bude fungovať asi od začiatku júna. Budeme o tom informovať.
(ek)
