Domov > Čas a my

publikované: 23.02.2021 - 15:05 // aktualizácia: 23.02.2021 - 15:22 // zobrazené: 9398

Železnica v Šali

Nasledujúci príspevok je vytvorený z citácie textu, ktorý v publikácii Šaľa Kapitoly z histórie mesta napísal Karol Šmida (použitý text je zo strán 194 až 196). Knihu vydalo Mesto Šaľa a vytlačilo REPRO T Šaľa v roku 1993. Fotografie sú z archívu Júliusa Moráveka a MsKS Šaľa.

Rýchly rast priemyselnej výroby, rozšírené obchodné vzťahy medzi jednotlivými krajinami, vynález parnej lokomotívy a jej využitie boli hlavnými hospodárskymi impulzmi budovania a rozširovania rýchlej, bezrizikovej hromadnej železničnej dopravy. A nie v malej miere aj politické záujmy Rakúsko-Uhorska si vyžadovali takéto spojenie medzi obidvoma hlavnými mestami.

Prvý uhorský železničný zákon (zákonný článok XXV z roku 1836) určil 12 hlavných dopravných ciest, ktoré sa majú v Uhorsku vybudovať. Ako prvá bola na programe železnica Pešť-rakúska hranica-Viedeň. Zostalo však len pri plánoch pre nedostatok kapitálu a nechuť zahraničných firiem investovať do krajiny so slabo rozvinutou výrobou a ešte slabšou výmenou tovaru. Až v roku 1839 vznikla účastinná spoločnosť "Uhorskej centrálnej železnice z Viedne do Pešti" pod vedením uhorského bankára Mórica Ullmanna Szitányiho. Spoločnosť vypracovala plány na vybudovanie rozšírenej železničnej dopravnej siete a po dlhých sporoch a hádkach v roku 1844 dostala firma koncesiu na výstavbu železnice z Viedne cez Bratislavu, Šaľu, Nové Zámky a Szob do Vacova a ďalej do Pešti. Do roku 1848 sa vybudoval úsek z Viedne do Bratislavy. Už v roku 1847 sa začalo s vyvlastňovaním na budúcej trase. Aj keď samotné vyvlastňovanie pre neochotu majiteľov pozemkov, panstva, šľachty, grófov a zemepánov zdržovalo postup prác, oproti želaniu dvora, nemohli stáť v opozícii, a preto sa práce začali na celej trase.