Péter Pázmány (Peter Pázmaň, Petrus Pazmanus)

Péter Pázmány (Peter Pázmaň, Petrus Pazmanus)

Bol jedným z rektorov a profesorov šalianskeho kolégia. Narodil sa v starej šľachtickej protestantskej rodine v roku 1570 vo Veľkom Varadíne (Oradea, Rumunsko). V Kluži navštevoval jezuitskú školu, kde ho učil a mal na neho veľký vplyv profesor Štefan Szántó-Arátor, ktorý bol neskoršie tiež predstaveným kolégia jezuitov v Šali. Pázmány ako 13 ročný zanecháva náboženstvo svojej rodiny, prestupuje na katolícku vieru. O štyri roky neskôr vstúpil do rádu jezuitov. Študoval na vysokých školách v Krakove, v Ríme a vo Viedni, kde sa mu dostalo vynikajúce vzdelanie. Už ako 27 ročný je profesorom na univerzite v Štajerskom Hradci (Graz, Rakúsko). Prednášal dialektiku, fyziku a metafyziku. Tu sa dostal do úzkeho styku so študujúcim arcivojvodom Ferdinandom, neskorším cisárom a uhorským kráľom. Pázmány bol hlavným aktérom protireformačného úsilia v Uhorsku. Jeho činnosť sa niesla tromi smermi. Ako rečník bol na všetkých schôdzach, snemoch nevyčerpateľným rečníkom a diskutérom, čím si vyslúžil titul "Cardinál Cicero". Ako obhajca katolíckej cirkvi získal a presvedčil asi 30 šľachtických rodín, mnoho nižšej šľachty do lona cirkvi a v zmysle vtedy platnej zásady "Cuius regio, eius religio" (koho je vláda, toho je náboženstvo) získal pre cirkev aj pospolitý ľud. Jeho zásluhou konvertoval aj Žigmund Forgách, neskorší palatín, ktorého ani jeho brat nevedel presvedčiť a podľahol mu aj slávny protestantský predikátor Michal Veresmarty, ktorý neskoršie účinkoval aj v Šali.

Péter Pázmány

Mal neobyčajnú schopnosť odhadnúť svojho protivníka a použiť proti nemu práve najúčinnejšie argumenty a v úsilí získať protestanta pre cirkev nepoznal únavu. Aj ako spisovateľ zaujíma významné miesto v literatúre práve svojim vycibrených slohom a jasným, zrozumiteľným podaním myšlienky. (Apologia, Refutatio, Felelet a Magyar István az országi romlása okairól írt könyvére). Nemalé sú jeho zásluhy na úseku školskom, keď zakladá gymnázia, kolégia. V roku 1619 zakladá Burzu Svätého Vojtecha pre chudobných študentov, v roku 1623 pri viedenskej univerzite zakladá ústav pre budúcich bohoslovcov (Pázmáneum). O rok neskoršie konvikt pre šľachtickú mládež a v roku 1635 so základinou sto tisíc zlatých zakladá univerzitu v Trnave.