Mestský lesopark

Mestský lesopark

Vznik lesoparku a náučného chodníka

Myšlienka založenia lesoparku vznikla v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy bola vybudovaná sieť betónových chodníkov s verejným osvetlením so zámerom vybudovať mestský park. V tom čase bol lesopark hojne navštevovaný verejnosťou a konali sa tu rôzne podujatia.

Po nežnej revolúcii prešiel lesopark do správy miestneho Urbariátu, t.j. do rúk súkromných vlastníkov a postupne prestal slúžiť verejnosti.

V roku 2017 vďaka návrhu sponzora pána Ing. L. Gyurovszkého, ktorý ocenil dobrovoľnícke aktivity OZ Petra Bošňáka a OZ Šaľa-Tvoje mesto pri čistení a spriechodnení chodníkov lesoparku, vznikla myšlienka kompletnej obnovy jeho funkčnosti. Po rokovaniach s Mestom Šaľa, ako aj vďaka ústretovému postoju nového vedenia Urbariátu, Mestské zastupiteľstvo jednohlasne schválilo dlhodobý prenájom tohto 8,5 ha areálu v medzihrádzovom priestore na rekreačné účely od 1.11.2017. Po týchto legislatívnych krokoch sa začala samotná obnova lesoparku, ktorá zahŕňa rekultiváciu porastu a vyčistenie siete chodníkov, osadenie lavičiek a smetných košov, ako aj inštalovanie športovo-oddychových prvkov, ktoré finančne zabezpečuje Mesto Šaľa.

Na základe projektu vznikol náučný chodník „Poznaj a chráň !“, ktorý podalo OZ Petra Bošňáka a ktorý Nadácia Orange finančne podporila v rámci projektu Spojme sa pre dobrú vec 2019.

Cieľom projektu „Poznaj a chráň!" je vzbudiť záujem návštevníkov o prírodné prostredie a jeho krásu, o ktorej často ani nevedia, a tým zatraktívniť tento oddychový priestor. K vzniku projektu nás inšpirovalo aj OZ Párnický rybár, ktoré nám pri jeho realizácii veľmi pomohlo, za čo mu patrí naša veľká vďaka.

Verime, že spolu s nami sa aj vy stanete strážcami náučného chodníka a budete chrániť to, čo nám ponúka naša príroda.

Živočíšstvo lesoparku a jeho okolia

V prostredí, ktoré tu vzniklo po zásahu človeka, žije aj napriek tomu veľa živočíšnych druhov. Keďže lesopark sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rieky Váh možno zaznamenať aj výskyt vodných živočíchov.

• z cicavcov sa tu nachádzajú napr. veverica stromová, srnec lesný, líška, hrdzavá, zajac poľný, jež bledý...

• z vtákov napr. drozdy, sýkorky, žltochvost, straka, labut, volavka, biela, kačica divá, d'atle, havrany...

• z hmyzu chrúst, lienka, modlivka, májka, vážky, motýle, čmeliaky...

Zoznam živočíchov a ich výskyt:

Veverica stromová, Líška hrdzavá, Kuna lesná, Srnec lesný, Sviňa divá, Ondatra pižmová, Bobor vodný, Vydra riečna, Jež bledý, Zajac poľný, Netopiere, Rak riečny, Straka čiernozobá, Sojka škriekavá, Myšiarka ušatá, Labuť biela, Volavka biela, Liska čierna, Kaňa močiarna, Havran poľný, Bažant poľovný, Kačica divá, Hus divá, Sýkorky, Žltochvost, Ďateľ veľký, Kormorán veľký, Drozd čierny

Zaujímavý hmyz:

Nosorožtek obyčajný, Vidlochvost feniklový, Babôčka admirálska, Modlivka zelená, Majka fialová, Vážky, Čmeľ zemný

Rastlinstvo lesoparku a jeho okolia

Náš lesopark je umelo vytvorený ekosystém, ktorý sa nachádza v blízkosti rieky Váh v medzihrádzovom priestore. V ňom a v jeho okolí rastú cielene vysadené a aj náletové dreviny a tiež mnoho bylín. Nájdeme tu preto rôzne rastlinné spoločenstvá.

• viacero druhov topoľa, javora, jaseňa, vŕby, lipy, jelše

• invázne dreviny, ako sú pajaseň žliazkatý, javorovec jaseňolistý, pohánkovec japonský, agát biely

• kroviny bazu, čremchu, slivku trnkovú

• byliny cesnak medvedí, chochlačku dutú, hluchavku, fialku, blyskáč

• z lián prevládajúci brečtan

Zoznam rastlín a ich účinkov:

Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), Vŕba biela (Salix alba), Čerešňa vtáčia (Prunus avium), Javor horský (Acer pseudoplatanus), Baza čierna (Sambucus nigra), Slivka trnková (Prunus spinosa), Brest väzový (Ulmus laevis), Topoľ biely (Populus alba), Dub letný (Quercus robur), Topoľ čierny (Populus nigra), Lieska obyčajná (Corylus avellana), Ruža šípová (Rosa canina) Ostružina černicová (Rubus fruticosus), Jelša lepkavá (Alnus glutinosa), Lipa malolistá (Tilia cordata), Breza previsnutá (Betula pendula), Hrab obyčajný (Carpinus betulus), Bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosus), Javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), Pohánkovec japonský (Fallopia japonica), Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) Agát biely (Robinia pseudoacacia), Netýkavka nedotklivá (Impatiens noli-tangere), Cesnak medvedí (Allium ursinum), Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea), Kostihoj lekársky (Symphytum officinale), Hluchavka purpurová, Púpava lekárska (Taraxacum officinale), Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), Skorocel väčší (Plantago major), Lopúch väčší (Arctium lappa), Fialka voňavá (Viola), Brečtan popínavý (Hedera helix) Blyskáč jarný (Fikaria verna), Áron škvrnitý (Arum maculatum L.), Chochlačka dutá (Corydalis cava), Záružlie močiarne (Caltha palustris)

Váh a jeho okolie

Náš lesopark je umelo vytvorený ekosystém, ktorý sa nachádza v blízkosti rieky Váh v medzihrádzovom priestore. V ňom a v jeho okolí rastú cielene vysadené a aj náletové dreviny. Váh je najdlhšia slovenská rieka, meria 403 km. Pramení pri Kráľovej Lehote a je sútokom Bieleho a Čierneho Váhu.

Váh v minulosti spôsoboval mnohé záplavy, a preto bola vybudovaná tzv. Vážska kaskáda, čo je systém 22 priehrad a vodných elektrární.

Neďaleko Šale sa nachádza Vodné dielo Kráľová tzv. kaskády. Bolo dokončené v r. 1985 s cieľom protipovodňovej ochrany, energetického využitia, na ťažbu štrkopieskov, na chov rýb ako aj na rekreáciu a vodné športy. Táto vodná nádrž je vyhlásená za Chránené vtáčie územie - CHVO vyhláškou MŽP SR od roku 2008. Rozprestiera sa na výmere vyše 1200 ha, z ktorých 93 % tvori vodná plocha.

Účelom ochrany je zabezpečenie priaznivého stavu biotopu vzácneho vtáčieho druhu chavkoša nočného, ktorý tu má dobré podmienky na prežitie. V minulosti sa rieka hojne využívala na prepravu dreva, a preto na večianskej strane vznikol prístav na kotvenie plti. Drevo sa prepravovalo najmä na stavby v Budapešti.

Raritou, o ktorej málokto vie, je železničný most, ktorý je najdlhším mostom cez rieku na Slovensku. Jeho dĺžka je 473,1 m a výška 8,58 m. Most bol postavený v r. 1847 a v r.1974 bol kompletne obnovený. Spája územie Šale s Trnovcom n/V. V 1969 bola železničná trať plne elektrifikovaná. Most je oceľový s hornou mostovkou a má 14 polí. Prvýkrát na Slovensku sa práve tu použili oceľové nosné komorové konštrukcie s priamym uložením koľajníc. Koryto rieky Váh je medzi piliermi 2-7. Trasa lodnej dopravy vedie popod piate pole.

Rieka Váh je súčasne rajom pre rybárov. Vyskytujú sa tu kapry, ostrieže, hrebenatky, mreny, jalce, pleskáče, karasy a iné a tiež jedna z najcennejších ryb - zubáč. Štuka je historicky pre náš tok charakteristická - žiaľ v súčasnosti je jej počet zredukovaný. Majestátny sumec u nás dorastá až do 250 cm a váži 50 až 60 kg.

Z vodných živočíchov tu nájdeme vydry, bobry, raky, lastúrniky napr. škľabku veľkú, korýtko riečne, rôzne druhy žiab a vodných vtákov napr. labute, kačice, kormorány, volavky a ďalšie. V podvečer tu dokonca môžeme zahliadnuť najmenší európsky druh netopiera - večernicu malú, ktorá obýva stromové dutiny a loví hmyz nad hladinou.

Veľkou výhodou pre obyvateľov mesta je aj možnosť okúpať sa v letných horúčavách vo Váhu na pláži, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti lesoparku.

Text spracoval Roman Hatala