Pri oslave svojej 50-ky, keď ho navštívila skupina slovenských hudobníkov a skladateľov, navrhol Eugenovi Suchoňovi skomponovať operu podľa novely Mila Urbana ,,Za vyšným mlynom.“ To bol prvý podnet k slovenskej opere ,,Krútňava.“ Skladateľ spolu s libretistom Štefanom Hozom dielo spracovali. Po dokončení opery jeden exemplár s venovaním ,,Milému profesorovi Hlavatému, ktorý požičaním libreta Krútňavy prvý umožnil začiatok tvorivej činnosti na tomto diele, ním prorocky predvídaného- Eugen Suchoň mu priniesli.
Je to zlomok toho, čo náš rodák počas svojho života urobil.
Narodil sa v Šali 1. apríla 1898. Po skončení gymnázia a dôstojníckej školy bol v roku 1916 poslaný na taliansky front. Po skončení vojny študoval teológiu v Trnave a v Nitre. Ako kňaz pôsobil na viacerých miestach ( Bratislava, Trnava, Šúrovce, Horné Orešany, Trstín, Trnovec n/V ).
Bol profesorom náboženstva v Bratislave, inšpektorom rímskokatolíckych škôl, tri roky bol prefektom bohosloveckého seminára v Trnave, riaditeľom sirotinca v Bratislave. Dva roky študoval v Ríme na Pápežskom hudobnom inštitúte, ako mimoriadny profesor prednášal cirkevnú hudbu na bratislavskom konzervatóriu, bol predsedom skúšobnej komisie pre organistov.
Dlhé roky sa venoval formovaniu skautingu na Slovensku. Angažoval sa pri výstavbe skautského domova v Belušských Slatinách, bol náčelníkom Slovenského katolíckeho skautingu, bol jeho krajinským veliteľom. Organizoval skautské tábory, zorganizoval 1. skautské jamboreé na Slovensku v roku 1932.
Je autorom skautskej hymny ,,Hor sa, skauti,“ redigoval aj skautský časopis ,,Skaut,“ vydal spevník skautských piesní pod názvom ,,Takto si my spievame.“
Bol všestranne vzdelaným človekom. Aktívne ovládal vyše 10 jazykov, venoval sa fotografovaniu, študoval matematiku, zaujímal sa o bezdrôtovú telegrafiu, prispieval do viacerých novín a časopisov, písal divadelné hry pre deti. Písal krátku prózu najmä pre deti, bol tvorcom učebnice náboženstva pre katolícke školy, vydal ju Spolok sv. Vojtecha v Trnave, vyšlo 8 vydaní učebnice.
V medzivojnovom období bo uznávaným muzikológom a hudobným kritikom. Napísal vyše 200 článkov a statí z hudobného života. V týchto článkoch a statiach uverejňoval postrehy na koncerty, operné predstavenia, operety, zborové spevy, bol znalcom gregoriánskeho spevu, hodnotil hudobnú tvorbu mnohých svetových i slovenských skladateľov.
V slovenskom rozhlase mal vlastnú reláciu venovanú hudobnej tvorbe a prezentácii hudobných diel. Vydal viacero spevníkov ľudových piesní, je autorom Jednotného katolíckeho spevníka.
Napriek všestrannej činnosti a bohatým vedomostiam zostal skromným človekom. Vytvoril rozsiahle dielo, v mnohých oblastiach ešte nezhodnotené. Zaslúži si, aby sme na neho nezabudli. Posledné roky života prežil v Šali. V máji uplynulo 50 rokov od jeho úmrtia. Pochovaný je na miestnom cintoríne.
Ďakujem jeho neteri pani Lukáčovej za možnosť počuť slová o živote a tvorbe a za možnosť zverejniť fotografie a dokumenty zo života dp. Jozefa Hlavatého.
Zverejnené dokumenty dopĺňajú text, máme možnosť nahliadnuť do jeho osobného života, no aj do jeho tvorby a viacerých sfér jeho záujmov.
Július Morávek