História Šale od roku 1002
Július Morávek - stručná história Šale od prvej písomnej zmienky
1002 - v listine prvého uhorského kráľa sv.Štefana sa spomína územie „Terra Wag", súčasťou ktorého je aj časť katastra dnešnej Šale
1105 - 1111 - názov Šaľa sa vyskytuje prvýkrát v písomnej podobe
1251 - územie nazývané Šaľa s kostolom sv. Alžbety a územie nazývané Šaľa s kostolom sv. Margity daroval kráľ Belo IV. novozaloženému premonštrátskemu rádu v Turci
1252 - 1269 - kráľ Belo IV. udeľuje prvé výsady pre Šaľu, ktorá nesie titul "slobodná dedina"
1522 - Uriel Mathényi, zemepán, udelil výsady pre Šaľu, povolil obyvateľom slobodne súdiť vo vlastných záležitostiach a vykúpiť sa spod poddanských povinností
1536 - Ferdinand I. potvrdil výsady pre Šaľu kráľovskou listinou
1543 - najstaršia známa pečať zo Šale s vyobrazením čeriesla a dvoch klasov na štite
1586 - majetky Turčianskeho prepošstva daroval panovník jezuitskému rádu, vysokí predstavitelia tohto rádu prevzali darovaný majetok v šalianskom kostole
1598 - jezuitské kolégium premiestnili do Šale
List Alexandra Dobokayho - rektora šalianskeho kolégia (Maďarský krajinský archív)
1610 - Matej II. potvrdil pôvodné výsady mesta týkajúce sa súdnej právomoci a vykúpenia sa spod poddanských povinnosti
1618 - 1635 - ostrihomský arcibiskup Peter Pázmány si za svoje letné sídlo zvolil Šaľu
1664 - Šaľa sa dostala pod tureckú nadvládu, z 300 domov zostalo v meste 30
1665 - v Šali bola vybudovaná vojenská pevnosť pri Váhu
1675 - kaštieľ bol prebudovaný na pevnosť
1675 - cisár Leopold I. vydal výsadnú listinu pre obyvateľov vojenskej pevnosti
1687 - cisár Leopold I. vrátil Šaľu a okolité dediny Trnavskej univerzite a obnovil staré právo, výsady mesta a okolitých dedín
1692 - cisár Leopold I. vydal výsadnú listinu na konanie dvoch trhov v mestečku na deň sv. Doroty a na deň sv. Kataríny
1704 - 1708 - územie mesta, najmä jeho okolie sa s väčšími - menšími prestávkami stalo dejiskom vojenských akcií protihabsburského stavovského povstania Františka II. Rákocziho
1725 - Karol III. vydal pre mesto novú výsadnú listinu, ktorou povolil miesto doterajších 4 trhov konanie 5 trhov, a to na deň sv. Doroty, sv. Urbana, sv. Margity, na deň Povýšenia sv. kríža a na deň sv. Kataríny
1773 - po zrušení jezuitského rádu Šaľu preberá Kráľovská komora, ktorá celé tunajšie panstvo odovzdáva na správu Univerzitnej základine
1795 - 1798 - prvá regulácia Váhu pri Šali
jún 1849 - Šaľa sa stala strategickým miestom v boji medzi revolučnými maďarskými a cisárskymi vojskami
1850 - začiatok pravidelnej železničnej premávky cez Šaľu na trati Viedeň – Budapešť
Komasačná mapa z roku 1863 - vyobrazenie intravilánu (Štátny archív v Nitre)
1871 - Šaľa sa stáva veľkou obcou na čele s richtárom a obecným zastupiteľstvom
1873 - založenie Prvej šalianskej sporiteľne, najstaršej peňažnej inštitúcie v Šali
1877 - vybudovanie verejného osvetlenia s petrolejovými lampami
1878 - založenie miestneho kultúrneho spolku Casino
1879 - založenie Dobrovoľného hasičského zboru
1882 - živnostníci založili Spojené zámočnícke, stolárske, kováčske, kolárske, sedlárske, tehliarske, tesárske, murárske a pokrývačské živnostenské spoločenstvo v Šali
1888 - založenie židovského dobročinného a pohrebného spolku Chevra Kadischa
1895 - založenie Šalianskeho občianskeho kruhu
1896 - založenie Katolíckeho ľudového kruhu v Šali
1896 - vybudovanie židovskej synagógy na Vlčianskej ulici, v jej susedstve sa nachádzala židovská škola a židovský kúpeľ
1898 - založenie Úverového družstva v Šali
1903 - vznik účastinárskeho spoločenstva Šaliansky úverový ústav
1905 - založenie Šalianskeho pokrokového priemyselného kruhu
1906 - odovzdaná stavba poschodovej budovy štátnej ľudovej školy a škôlky
1907 - v Šali začali vychádzať prvé noviny - týždenník „Vágsellye és Vidéke"
1913 - vznikla účastinárska spoločnosť Šaliansky umelý mlyn a elektráreň
Umelý mlyn postavený v roku 1914 (Súkromná zbierka Juraja Pekaroviča)
1914 - založenie Ľudovej banky v Šali
1914 - vybudovanie elektrického verejného osvetlenia
28.okt. 1918 - formálne vyhlásenie Československej republiky
7.jan. 1919 - československé jednotky obsadili Šaľu
4.jún 1920 - Šaľa a celý okres sa stali podľa mierovej zmluvy súčasťou Československej republiky
1920 - začalo svoju činnosť kino Vénus
1921 - bol založený telocvičný a branný spolok Sokol, ktorý organizoval rôzne športové a spoločensko - kultúrne podujatia najmä pri príležitosti štátnych sviatkov
1922 - založený miestny odbor Matice slovenskej
1923 - v Šali začal svoju činnosť okresný úrad - orgán štátnej správy
1925 - Šaľa sa stala prvýkrát v histórii sídlom židovského rabiátu, v jeho čele stál rabín Marek Strasser
1926 - vznikol Šaliansky športový klub
1928 - v meste vznikol Kultúrny spolok Maďarov na Slovensku
1931 - 1932 - bola postavená budova okresného úradu na základe projektov M. M. Harminca z Bratislavy
nov. 1938 - Šaľa bola pripojená k Maďarsku v zmysle I. Viedenskej arbitráže
máj - jun 1944 - zriadenie židovského geta, internácia a následná deportácia Židov zo Šale a okolia do vyhladzovacích táborov
31.mar. 1945 - oddiely II. ukrajinskej armády oslobodili Šaľu, pre obyvateľov mesta sa skončila II. svetová vojna - Šaľa opätovne súčasťou obnoveného Československa
1958 - začiatok výstavby neskoršieho podniku Duslo Šaľa
Zdroj: Július Morávek: Vitajte v meste (Mesto Šaľa a Focesa Šaľa 2008)
Text spracoval Roman Hatala