Domov   >  Čas a my
publikované: 25.12.2020 - 03:11  //  aktualizácia: 12.01.2021 - 05:53  //  zobrazené: 632

Divadlo v Šali na začiatku 17.storočia

V ro ku 1598 sa jezuiti z Kláštora pod Znievom presídlili do ŠaleV krátkom čase sa tu plne realizovali a rozvinuli svoje školské a vychovávateľské aktivity. Najstaršia známa písomná zmienka o odohraní školského divadelného predstavenia z celáho Uhorského kráľovstva sa viaže práve k Šali. V roku 1601 tu odohrali poslucháči teológie jezuitského rádu divadelné predstavenie, aby zlepšili edukáciu v biblických vedách. Úlohou divadla bola výchova, vzdelávanie, zábava, kritika spoločenských neduhov a oslava idealizovanej minulosti.

Prvé divadelné predstavenie jezuitov v Šali sa uskutočnilo na veľkonočný utorok, 24. apríla 1601. Zavčas ráno, ešte pred východom slnka, sa konala slávnostná procesia. Divadelná hra pod názvom Víťazný Jozef, ktorého oslobodili z temného žalára bola uvedená v poobedňajších hodinách. Podľa poznámok jezuitskej ročenky toto predstavenie bolo preložené z ranných hodín na popoludňajší čas. Jezuiti dali do Uhorska priniesť kulisy z Viedne a z Benátok. Samozrejme, toto všetko stálo veľa peňazí. Potrebné financie uhradil buď nejaký mecenáš, alebo majetní rodičia nejakého žiaka, občas sa použili na tento účel aj prostriedky základiny (v Uhorsku napr. základina Pavla Esterházyho). Javisko bolo vyzdobené na „panónsky spôsob“, opisujú ho ako mimoriadne honosné a pompézne, použili tam množstvo tureckých kobercov, rôznofarebných závesov, kože leopardov obláčikových, bolo počuť trúby a činely, ktoré šumeli ako hlas vojny. Iný prameň zas tvrdí, že počas predstavenia tu odznela „akási jednoduchšia hudba“. Predstavenie trvalo skoro šesť hodín.

Školská divadelná dráma a jej obecenstvo. Ilustrácia v knihe Petra Eisenberga (Dvojaký poetický čin a duchovná hra 1651)

V jezuitskom kolégiu sa 13. februára 1602 konala ďalšia slávnosť, a to založenie študentskej Kongregácie Panny Márie Matky Božej, ktorej sa zúčastnil aj sám nitriansky biskup František Forgách. Po najsvätejšej obete (svätej omše) celé podujatie odovzdal nábožne Bohu. Po odznení piesne a modlitby predsedajúceho, členovia slávnostným obradom zvolili rektora a jeho asistentov. Popoludní sa zhromaždilo množstvo ľudí v priestoroch školy v Šali, aby si pozreli divadelné predstavenie pod názvom Damascenus. Členovia kongregácie (bratstva), ktorých spočiatku bolo len pár, začínali postupne naberať na sile, konať nábožné skutky a prinášať ovocie. Okrem skutkov umŕtvovania sa za zatvorenými dverami konali verejne na Bielu sobotu bičovanie svojich chrbtov pri hrobe nášho Spasiteľa. Bolo to nevídané predstavenie, keď išli v dlhom rade v procesii oblečení vo vrecovine ku kostolu, nesúc v rukách biče, v čele sprievodu sa niesol kríž. Zbiehali sa ľudia, ktorí sledovali týchto ľudí ako tragédiu pri divadelnom predstavení a boli udivení ešte viac, keď počuli údery bičov na holých chrbtoch.

Morová epidémia v roku 1602 prerušila sľubný rozvoj školského divadelníctva. V Šali zostali len dvaja pátri a dvaja rehoľní bratia. Mladších žiakov poslali domov, starších do Kláštora pod Znievom. Do Šale sa vrátili až v januári 1603. Vo výučbe pokračovalo v plnom rozsahu. Ďalšia hra pod názvom Dialógy bola uvedená v roku 1604 na Slávnosť Kristovho Tela a Krvi. Usilovná mládež pripravila predstavenie primeraných dialógov, prostredníctvom ktorých pripravila rozptýlenie pre ľud. Táto hra bolo v tomto období v Šali zároveň i poslednou.

V Šali pôsobil krátku dobu ako pedagóg aj Peter Pázmaň, neskorší ostrihomský arcibiskup, ktorý podľa súdobých análov bol osobne prítomný na divadelných predstaveniach v Šali. V roku 1635 založil univerzitu v Trnave. Práve k tomuto mestu sa viaže mimoriadna bohatá produkcia školských divadelných predstavení.

 

zdroj: Mgr. Hildegarda Pokreis - Štátny archív v Nitre pracovisko Archív Šaľa, z konferencie „Divadelníctvo v regióne“ zo dňa 11.9.2020, celá prednáška „Školské drámy a Jezuiti“ je uvedená v prílohe pod príspevkom

 

Text spracoval Roman Hatala

 

Prílohy