Domov   >  CHCEM SPOZNAŤ   >  História mesta
publikované: 29.03.2016 - 14:09  //  aktualizácia: 29.03.2016 - 14:09  //  zobrazené: 4343

História mestskej časti Veča

Dejiny veče siahajú hlboko do praveku. Boli odkryté bohaté archeologické nálezy. Dokazujú osídlenie tohto územia od staršej doby kamennej cez mladšiu dobu kamennú, staršiu a mladšiu dobu železnú, ale doložené sú aj nálezy z doby rímskej, sťahovania národov, a aj slovanského osídlenia. Pre tieto nálezy sa Veča z historického hľadiska radí medzi najintenzívnejšie osídlené oblasti Slovenska. Na tejto skutočnosti mala zásluhy aj rieka Váh a okolitá úrodná pôda.

V písomnej podobe sa Veča spomína po prvý raz v roku 1113 v listine, ktorá je známa ako druhá zoborská listina a je druhou najstaršou písomnosťou uchovávanou na území Slovenska. V listine sa spomína dedina Veza, pričom z nej jednoznačne vyplýva, že dedina je staršia než rok 1113, keďže sa v listine píše o lokalite, ktorá už bola na pokročilom stupni rozvoja. Z roku 1237 sa zachovala ďalšia správa o Veči, spomína sa vo forme Vecha. Weccha, čiže Veča sa spomína aj pri opise hraníc Šale. V roku 1267 kráľ doplnil spomínanú donáciu, a tak sa opäť stretávame s písomnou formou názvu Veča. S osobami majúcimi v mene prívlastok "de Veche" sa stretávame od 13. storočia, no hlavne od začiatku 14. storočia.

Rozhodne medzi najväčších a najvýznamnejších vlastníkov patrili príslušníci rodu Péch, neskôr známi pod menom Aponyi. Zastávali významné celokrajinské a župné funkcie.

Po moháčskej bitke

Už v roku 1529 veľmi skoro po Moháčskej bitke sa Turci dostali aj do Veče, ktorej význam bol v týchto nepokojných časoch veľký, keďže sa tu nachádzal prechod cez rieku Váh. Po porážke Turkov za protihabsburských bojov bol vo Veči vojenský tábor kurucov. Po skončení vojenských akcií nenastal pokoj, na celom území vypukol mor. V tomto období však vďaka mierovým krokom začína veľký rozmach obce. Popri významnej strategickej funkcii k tomu prispela aj skutočnosť, že Veča bola významným prístavom. Tu nakladali lode, ktoré prepravovali tovar dolu Váhom.

Daňový súpis z rokov 1752-1753 podáva už obraz rozvinutého sídliska. Žilo tu 14 zemiánskych rodín, menovite Cajtaj, Szallay, Nagy, Zeman, Biroci, Kulay, Kiš, Farkaš, Bednár, Meleg, Zimka, Seda, Zeman, Illés, Németi, Goz. Medzi sedliakov patrili Patay, Kadvány, Vajda, Kesti a dvaja pod priezviskom Repka. Želiarmi, ktorí mali dom boli Takáč, Vizik, Meleg, Bondor, Varga, Keszy, Šebovič, Janíček, Tót, Adamec, Kollár, Boček, Fitoš, Letó, Gabeláš. V roku 1752 bolo vo Veči 61 rodín. Zemepánom obce bol komposesorát, čiže spoločenstvo šľachticov. Veča sa už v stredoveku delila na Hornú a Dolnú, či Malú a Veľkú.

Pri súpise z roku 1825 bolo vo Veči 21 zemianských rodín. Mali nasledovné priezviská: Babó (3), Bíróci (3), Cígler, Čerňanský, Illés, Papay, Petrovič, Rác, Kiš, Sokolci, Šimončič. V roku 1828 bolo v obci už 1011 obyvateľov. Z hľadiska vierovyznania bolo 749 rímskokatolíkov, 23 židov a 31 kalvinistov. Obec tvorilo 145 domov a majer Andelek. Zastúpené boli najrôznejšie remeslá, obchodom s drevom a povozníctvom sa zaoberali najmä židia, ktorí tvorili vo Veči samostatnú komunitu a náboženskú obec, v ktorej bolo sídlo rabinátu a židovského matričného obvodu. Nachádzala sa tu aj judaistická synagóga. Majetky židovskej komunity sa neskôr stali objektom rabovania. Dodnes sa zachoval žiaľ iba obdivuhodný židovský cintorín.

Novodobá listina

Začiatkom šesťdesiatych rokov mal chotár Veče rozlohu 2066 katastrálnych jutár. K dedine patrili aj majere Andelka, Branek, Kopanica a Cigánska osada. V druhej polovici tohto storočia boli najväčšími majiteľmi pôdy Hunyadiovci, rodina Cígler a Ján Tuchinský. Časť majetkov Cíglera a Tuchinského získala majetkovými transakciami rodina Dezidera Horvátha Ajticsa, ktorý sa koncom 19. storočia stal najväčším platičom daní v obci spolu s Ladislavom Hunyadim. Svoj význam si v tomto období zachovalo aj obchodovanie s drevom. Známy obchod s drevom vo Veči ale aj v Nitre mal Marek Beck a synovia. Pracovala tu aj píla Ruhigovcov, a liehovar, ktorý pracoval do roku 1933. Bolo obnovené Úverové družstvo a vzniklo aj Potravinové družstvo. Pasienkové spoločenstvo bolo založené Teodorom Marcinkechom v roku 1927. V zmysle viedenskej arbitráže bola Veča v roku 1938 pripojená k Maďarsku. Súčasťou Československa sa obec stala 1. apríla 1945, kedy bola oslobodená. V zmysle Košického vládneho programu došlo ku konfiškácii majetkov družstva Hanza, Vincenta Bordáča a rodiny Horváth Ajtics.

Najstaršia pečať Veče zobrazuje krížom preložené veslá, cez stred ktorých je položený hák na otáčanie lodí. Vedľa vesiel sú symboly nebeských telies - sprava Slnko, zľava Mesiac. Kruhopis pečate je nahradený iniciálkami V V (Vag Vecse).