Domov   >  CHCEM SPOZNAŤ   >  História mesta
publikované: 29.03.2016 - 14:09  //  aktualizácia: 16.09.2016 - 11:56  //  zobrazené: 4350

História mestskej časti Hetmín

Súčasťou Šale je aj osada Hetmín, asi 4 km od mesta smerom na Vlčany, oddávna patriaca do katastra mesta. V stredoveku bol samostatnou dedinou, ktorá sa po prvý raz už ako jestvujúca uvádza v tzv. Zoborskej listine z roku 1113 a to ako majetok zoborského kláštora. V listinách sú správy o názve lokality Hét-mén (Sedem žrebcov), z čoho usudzujeme, že už vtedy tu bol žrebčinec. Neskorším držiteľom Hetmína bolo nitrianske biskupstvo, ale patril aj grófovi Apponyimu a Huňadymu, a aj reholi premonštrátov. V starých listinách sa spomína ako osada Chetmich, v roku 1251 ako Chetmech, v roku 1323 ako Hetmech, neskoršie Hetmény, ale Šaľania ho vždy volali Hetmín. Jeho katastrálna výmera je 478 ha. Je tu prvotriedna pôda a dominantnou plodinou tu bola pšenica, kukurica a cukrová repa. Od zriadenia notárskych úradov v 19. storočí bol aj Hetmín administratívne pripojený k Šali. K šalianskemu katastru bol viazaný ako dominikálny (panský) kataster. Posledný majiteľ, gróf Jozef Huňady, si tu postavil v roku 1898 poľovnícky kaštieľ – kúriu v neoklasicistickom slohu a pre svojich sluhov, paholkov a pracovníkov dal v roku 1898 postaviť aj školu, faru a kostolík a zriadil aj cintorín, na ktorom sa ešte občas pochováva. Sväté omše boli každú nedeľu o 11.00 hod. v slovenčine. Kostolík je zasvätený Navštíveniu Panny Márie a patril k šalianskej farnosti ako filiálka. Po určitých stavebných úpravách by kaštieľ a budova školy a fary mohli slúžiť na podnikateľské, alebo rekreačno – ubytovacie účely. Spojenie Hetmína s mestom sa zabezpečovalo panským povozom. Obyvatelia Hetmína boli bíreši, ktorí pracovali na panskom po celý rok za naturálny byt, dávky z úrody, palivové drevo a niekoľko zlatiek. Zrušenie poddanstva im prinieslo len osobnú slobodu, ale ekonomicky ostali naďalej v závislosti od veľkostatkára. Nikto z bývalých poddaných sa nestal majiteľom pôdy. Gróf Huňady tu mal zriadený veľký chov oviec a zriadil na majeri aj veľký žrebčinec na chov ušľachtilých arabských koní, ktoré slúžili pre armádu, ale i pre dostihy vtedajšej monarchie, čím sa Hetmín stal známym v Uhorsku. Hetmín bol vzorovým hospodárstvom. Bol tu aj poľovný revír, hlavne bažantinec, ešte aj na začiatku storočia. Huňadyovci mali svoj rodinný barokový kaštieľ v Mojmírovciach. Hetmín zostal ako panstvo, až do roku 1945 majetkom rodiny Huňadyovcov v Maďarsku. Posledným držiteľom Hetmína je Poľnohospodárske družstvo v Šali. Hetmín je obývaný majer, nie osada, ani obec, v ktorom žije niekoľko rodín. Deti a študenti chodia do škôl v Šali a sem prichádzajú za prácou na družstve ľudia zo Šale. Autobus uľahčuje spojenie s mestom, ale dá sa sem dostať aj peknou prechádzkou popri Váhu, po hrádzi. V Hetmíne sa čas nezastavil, plynie ďalej svojím tempom. Pozná ho zopár ľudí, rybárov a poľovníkov, ktorí tu majú chatu, ale aj preto je tu krásne.