Domov   >  Zaujímavosti
publikované: 07.11.2017 - 14:00  //  aktualizácia: 11.11.2017 - 16:56  //  zobrazené: 5610

Loď poškodila ľadová kryha

O LODIACH A ĽUĎOCH

Láska k plavidlám mu vnukla myšlienku kúpiť loď a ukotviť ju v Šali. Svoj sen zrealizoval. Pána Miroslava Majera (65) ľudia poznajú ako človeka, ktorý život zasvätil práci na vode. Plavil sa naprieč Európou, od Čierneho mora až po Severné...

Jedna z posledných fotografií, október 2017, foto: M.Okruhlica

V roku 1999 priviezol nákladnú loď MV-P1, ktorú ukotvil na šalianskej strane rieky. Matróz sa pre domácich stal čoskoro obľúbeným miestom a zároveň neodmysliteľnou súčasťou Váhu. Navyše, reštaurácia na lodi bola atraktívnym miestom s výhľadom na pokojne tečúcu vodu, kde človek prichádzal na iné myšlienky.

Známe osobnosti a „záhadné“ odvolania

Výletná loď

Neodmysliteľnou súčasťou „veľkej lode“ bola aj výletná loď s kapacitou štyridsať miest, ktorá premávala medzi vodnými dielami Selice a Kráľová nad Váhom. Momentálne svoj účel neplní, je odstavená v Kráľovej nad Váhom. Majiteľ však dúfa, že jej dňom ešte nie je definitívny koniec. Okrem turistov či výletníkov na nej šaliansky kapitán vozil aj známe osobnosti. „Bol medzi nimi aj fínsky veľvyslanec s manželkou. Niekoľko týždňov po plavbe ho odvolali z funkcie. Rovnaký osud postihol aj armádneho generála Bulíka, ktorý sem prišiel na ryby. Na lodi sa neskôr viezol aj arcibiskup Bezák, toho po pár týždňoch odvolali tiež.“, opisuje Miroslav Majer.  Tieto udalosti samozrejme s loďou ani majiteľom nemajú žiadny súvis.

Miroslav Majer začínal ako lodník v roku 1971, neskôr sa stal kapitánom.

Centrum vodných športov

Matróz bol aj centrom diania pre milovníkov vodných športov. Ale nielen pre nich. Za necelé dve dekády tvoril ikonickú súčasť Váhu. S údržbou a prevádzkou lode mal majiteľ občas aj drobné starosti. Napríklad, počas povodní sa na loď vedel dostať iba s člnom. 

Západ Slnka z lode. Pohľadnica z roku 2001,autor Igor Boháč

Pre Šaľanov bola „Majerova loď“ obľúbeným miestom vhodným na posedenie s priateľmi pri káve či pive. Jeho nezameniteľnú atmosféru dotváralo čaro vážskej prírody, a to aj napriek občasnej spoločnosti všadeprítomných komárov.

Spomienka na Odomykanie Váhu: Mečiar mu tresol dverami

Miroslav Majer bol kapitánom na jednej z lodí, ktoré boli v 6.júna 1998 súčasťou Odomykania dolnej časti Váhu. Možno si na ten okamih pamätáte. Plný prístav ľudí (stáli i na moste), limuzíny a najvyšší funkcionári republiky. Nechýbal ani Vladimír Mečiar. Zámerom vtedajšej garnitúry bolo splavniť Váh pre nákladnú dopravu od Komárna po Sereď.  Na osobné stretnutie s Mečiarom v kajute Miroslav Majer nikdy nezabudne. „Aj napriek tomu, že bývalý premiér bol projektom nadšený, oponoval som mu slovami pán predseda, prešiel som od Čierneho mora až po Severné more, ale z tohto vodná cesta nebude“. Mečiar mu vtedy odvetil, že tento rok (1998) po Váhu splavia 60 000 ton a ďalší rok 100 000 ton nákladu. „Potom odišiel a tresol mi dverami“, dodáva Miroslav Majer.

Miroslav Majer s V.Mečiarom. Reprofoto z denníka Slovenská republika, uverejnené 9.6.1998

Pred Vodným dielom Selice boli osadené larzeny (larzeny sú oceľové profily tvaru U s koncovou úpravou, tvz. zámkom, ktorý umožňuje ich vzájomné prepájanie), kvôli udržaniu hladiny vody pre čerpadlá do Dusla. „Nestihli ich vybrať a plavebnú dráhu označili dvomi plastovými fľašami od minerálky, tam som sa s loďou musel trafiť“, spomína s úsmevom na tvári lodný kapitán. Pri skúšobných plavbách sa neskôr ukázalo, že Váh nie je dostatočne hlboký na vodnú cestu. Mečiarove plány sa teda nikdy neuskutočnili. Plány Miroslava Majera sa o rok neskôr stali skutočnosťou. Do Šale si priviezol vlastnú loď.

Loď poškodila ľadová kryha

Po osemnástich rokoch v Šali sa príbeh lode Matróz končí. Počas tohtoročných mrazov do 70 ročnej lode narazila uvoľnená ľadová kryha a spôsobila jej niekoľko metrovú trhlinu. Postihol ju podobný osud ako Titanic, aj keď Matróz ku dnu neputoval.

Na zamrznutom Váhu, január 2017, foto: MD

V októbri absolvoval poslednú plavbu po Váhu. Cieľom bol, „zimný prístav“ na večianskej strane pod mostom. Tam ho už robotníci začali rozoberať.

Posledná plavba, 25.10.2017, foto M.Okruhlica

Plavidlo MV-P1 bolo vyrobené v roku 1947 v Komárne. Jeho dĺžka bola 78 metrov, šírka 10 metrov. Presne na takejto lodi začínal aj Miroslav Majer ako lodník v roku 1971. Odbor vodnej dopravy vyštudoval na strednej škole v českom meste Dečín. O osem rokov neskôr bol už kapitánom na tlačných remorkéroch. Plavil sa však aj na iných  typoch  lodí Dunajplavby. Svoje skúsenosti zužitkoval aj v zahraničí.

S loďou priviezol aj nápad

Nebola to obyčajná loď. Pán Miroslav Majer s ňou do Šale priviezol aj nápad. Naše mesto sa rozprestiera na dvoch brehoch rieky, ktorá poskytuje možnosti na šport a relax. A tie nevyužívame tak, ako by sme mohli. Možno by stačil ďalší dobrý nápad, ktorý by bol šetrný k prírode a zároveň veľkorysý k voľnočasovým aktivitám.

Miroslav Demín

Viac fotografií nájdete v galérii pod článkom. Video: Vladimír Okruhlica, posledná plavba

foto: Martin Okruhlica, archív Miroslava Majera, MD

  • loď pripravená na demontáž
  • loď pripravená na demontáž
  • Pred skazou, január 2017
  • posledná plavba
  • posledná plavba
  • posledná plavba
  • posledná plavba
  • pohľadnica, 2001, foto Igor Boháč
  • pohľadnica, 2001, foto Igor Boháč
  • pohľadnica, 2001, foto Igor Boháč
  • kapitán MIroslav Majer
  • výletná loď
  • Miroslav Majer s manželkou
  • výletná loď
  • Miroslav Majer (vpravo)
  • na lodi
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica
  • posledná plavba, foto M.Okruhlica