Domov   >  Čas a my
publikované: 08.12.2020 - 11:27  //  aktualizácia: 12.01.2021 - 06:07  //  zobrazené: 5105

Barabáši – šalianski betlehemci

V predvianočnom čase sa 14-18 roční mládenci zorganizovali, vyhľadali na povalách staré záznamy po predkoch, opísali a naučili sa staré koledy, aby ich predviedli nášmu ľudu, ako posledný prejav ľudovej tvorby našich starých otcov. Najväčšiu pozornosť si zaslúžia šalianske koledy, ktoré spievali po domoch betlehemci, v Šali ich volali "Barabáši".

Celkové obsadenie pozostávalo zo štyroch účinkujúcich. Anjel, Fedor, Stacho a Kubo. Anjelov kostým bol parádnejší. Mal oblečené biele gate, bielu košeľu, vyzdobený opasok, na hlave papierovú biskupskú čiapku, pekne zdobenú a v rukách niesol betlehem. V ňom boli jasličky s Jezuliatkom, ovečky, dobytok, pastieri a traja králi, všetko pekne osvetlené, zo začiatku len sviečkou, neskoršie už aj elektrickou žiarovkou na batériu. Fedor, ako prvý valach aj Stacho, druhý valach mali tiež gate, bielu košeľu, papierové čiapky avšak menej zdobené a palice opatrené plieškami voľne pribitými, aby pri nárazoch štrngali. Kubo bol zanedbaným pastierom, oblečený do veľkého obráteného kožucha (šuba). Na hlave mal starý klobúk s krídlom, bol opásaný povrazom alebo reťazou a v ruke držal tiež vysokú palicu so štrkáčom. Na opasku mal pokladničku. Mal fúzy a konopnú bradu.

Už týždeň pred Vianocami začali. Pri vchode do bytu žiadali o povolenie:

„Slobodno s betlehemom?“

Nikdy im nepovedali, že nie. A tak začali. Anjel vošiel do bytu, položil betlehem na stôl a zaspieval:

„Dobrá novina ščasná hodzina,

porodzila čistá panna kráľa mladého,

kráľa nového.“

Valasi za dverami vonku spievajú:

„Háj, ovečky, háj, pod zelený háj,

pod zelenú bukovinu, čo je to tam za novinu,

háj, ovečky, háj.“

Počas spevu si do taktu energicky štrngajú o zem palicami. Prvý valach vojde do vnútra a recituje:

„Pochválen buc Mesiáš, narodzev sa Ježiš náš

v meste Betleheme, na kúsku, na slame.

Keby ste vy vedzeli, jakého som já rodu,

hneď by ste ma volali k prestretému stolu.

Ja som rodu kráľovského a plemena valašského.

Mám ja ešče troch bratov. Jeden chodzí za ovcami,

druhý chodzí za kozámi a ten tretí masné

kozáky vylizuje. Poj, ty bratku do nútra.“

Druhý valach vojde a recituje:

„Čo sa, bratku, čo sa chváliš,

čo týchto poctivých ľudí šáliš?

V šátori bývaš, pod ploty líhaš

a, ty, mňa bratom, nazývaš?

Keby si ty vedzev, kdo som ja,

nevolav bys na mňa,

lež bys volav na Fedora,

ten by prišo z hája, zhora,

ten by ci povedav novinu o meste Betleheme.

Poď, ty Kubo, donútra.“

Kubo vojde a hovorí hlbokým hlasom:

„Ja som ten Klinko, čo ľúbi pálenku aj vínko.

Ja sa vás nebojím s palicu vás vyhoním.

Mám zuby boľavé a hlavu s koscí,

mám peňazí dosci a precca som ve veľkej úzkosci.

Bodaj tú starú babu porantalo,

kerá ten trúnek spósobila.

Preto ho spósobila, lebo ho ľúbila.

Tak sa ho napila, až muža dobila.

Chycila ho za bradu, zorala sním zahradu.

Chycila ho za fúzy, zorala s ním tri kusy.“

Prvý valach hovorí:

„Políhajme si, bratkovci, nespali sme tri noci.“

Kubo si ľahne na zem a valasi sa obročmo učupia na palice. Anjel spieva:

„Gloria, gloria, in exelsis Deo,

porodzila čistá panna kráľa mladého, krála nového.“

Všetci vstanú a spievajú:

„Pastíri vstaňme, nemeškajme,

do Betlehema pospíchajme,

tí Kubové jahňátka, tí Stachové kozlátka

to mu dajme, to mu dajme.

Pásó Fedor ovce na zelenej lúce,

hajlom, hajlom, tidlidom, na zelenej lúce.

Valaška plakala, ovca naríkala,

hajlom, hajlom, tidlidom, ovca narikala.

Strunga, strunga, zelená jablonka,

pod ňu sedzá tré valasi, jedzá kašu z hrnka.

A my šecci tré valasi, my do poľa pódeme,

lebo sa tam čosi svící pri Betleheme.

Dobre bolo Kubovi, Kubovi, zakáľ bó mladý.

Preskakuvav kríčky, búčky aj iné hrady.

Len to zle urobev, že sa neoženev

ten Kubo starý, zakáľ bó mladý.

Po krátkej prestávke a spievajú ďalej:

Pesničky sme vyspívali, sceme veseli byt,

hrllá sa nám zasušili, sceme si aj vypit.

Holbu vína, holbu piva, holbu páleného,

ešče k temu, pani mama, maska pečeného.

A keď nám nedáte, tak nás rozhneváte,

šecký hrnce pobijeme a varešky polámeme,

čo v polici máte.

Už sa odbíráme, dobrú noc dáváme,

Pán Boh vás požehnaj, šecko vám dobré daj.

Pochvalen buc Pán Ježiš Kristus.“

Počas spoločného spevu všetci si palicami udržujú svojrázny takt. Kubo má pokladničku a za dôrazného hrkotu vyberá peňažné darčeky od domácich. Po slušnom poďakovaní a po prehliadke betlehemu odídu. Poslední betlehemci chodili v Šali ešte v roku 1950.

 

Zdroj: Karol Šmida: ŠAĽA - kapitoly z histórie mesta (Mesto Šaľa 1993)

Fotografie: FS Šaľan, DFS Šaľanček a DFS Hopkáčik z vystúpení „Stridžie dni - Barabáši“ na Vianočných trhoch vo Veči a v Šali 2019

Text spracoval Roman Hatala