Domov   >  Čas a my
publikované: 06.11.2016 - 10:14  //  aktualizácia: 07.11.2016 - 08:32  //  zobrazené: 5827

Konflikty medzi Šaľanmi a Večanmi

Z našej knižnice som si požičal staré zväzky mestských novín vydávaných samosprávou v rokoch 1992, 1993 a 1994. Možno si na ne pamätáte. Spočiatku niesli názov NOVÉ ŠALIANSKE NOVINY, neskôr iba ŠALIANSKE NOVINY. Natrafil som na niekoľko článkov z histórie mesta, ktoré stojí za to uchovať pre naše deti.Aj keď sú historické fakty istotne dostupné v archívoch a kronikách, internet je oveľa pohodlnejší. Dal som si preto námahu a prepísal som do elektronickej podoby text (žiaľ už nebohého)  Karola Šmidu, šalianskeho pedagóga a historika. Pre Nové Šalianske Noviny ho napísal  v júni 1992. Píše v ňom o sporoch medzi Šaľanmi a Večanmi, miestami naozaj dramatickými. Text som ponechal v pôvodnom znení, ako bol v roku 1992 uverejnený. Pre atraktivitu čítania som doplnil iba medzititulky. V prílohe nájdete reprofoto origiálneho výtlačku. Príjemné čítanie.                                                                               Miro Demín

 

Karol Šmida:

SPORY ŠAĽANOV S VEČANMI

Prirodzenú hranicu šalianskeho zemepanstva medzi ostrihomským arcibiskupstvom a nitrianskou diecézou tvoril Váh. Majetky na ľavej strane rieky patrili ku zoborskému panstvu, ale Večania gravitovali do Šale. Rieka nemala vybudované hrádze a tiekla, kadiaľ sa dalo, čo malo neskôr neblahé následky.

Na mape z roku 1792 (pozn.mapa je súčasťou prílohy) je zakreslený tok Váhu od Kráľovej cez Veču. Majetky na pravej strane patrili šalianskemu zemepánovi. Rieka vytvorila práve pri meste veľký oblúk, ktorý zasahoval až na územie terajšieho odborného učilišťa a cez terajšie novovybudované sídlisko na Veči sa koryto prudko stočilo k Šali. Vznikol tu veľký meander – akási slučka ako poloostrov. Na tomto území bolo postavených aj niekoľko domov. Bývali tu nájomcovia krčmy a prievozu: rodina Tausiga Leopolda a Klingera. Keďže sa na tomto území odbavovali aj jarmoky a trhy, bola tu aj veľká krčma – „Antiqum Diversorium“, pri vchode na poloostrov bola piváreň – „Domus Braxatorium“. Neďaleko bol aj prístav a brod cez Váh, takže tu bolo vždy rušno a veselo.

Spor o krčmu

V roku1656 prišla následkom výdatných dažďov veľká povodeň. Voda vzala brehy. Pred mestom sa prevalila do nového koryta a zničila na najväčšej ulici niekoľko domov. Na Merítö utca zmizlo 12 domov, ktoré stáli smerom ku Váhu na pravej strane Hornej ulice. Voda na tomto mieste vymlela hlbokú jamu, v ktorej stojí dnes základná škola. To územie sa volá Dudváh. Jej ďalší tok možno sledovať okolo starého židovského cintorína po ulici Petra Pázmánya, vedľa kaštieľa, cez gymnaziálny dvor a po Pionierskej ulici až do Svinského jarku. Takto voda odrezala celý priestor v slučke medzi Kráľovou a Večou, čím vznikol akýsi ostrov. A tu bolo jablko sváru. Večania si začali uplatňovať nárok na toto územie a tvrdili, že vždy bola hranicou rieka. Ostrov teda patrí im. Šaľania tvrdili, že všetka pôda, až po staré koryto patrí im. Ako dôkaz uvádzali, že keď sa krčma stavala s veľkými obeťami a námahou, vtedy Večania nič nenamietali. Aj mlyny, ktoré voda vzala, patrili Šaľanom. Aj keď to všetko voda vzala, pôda patrí Šaľanom. Spor sa však neviedol ani tak pre ten kus pôdy, ale išlo o krčmu, ktorá zostala. Spor trval dlho, až sa dostal na panskú stolicu a Večania prehrali. Ešte aj dnes – po prevedení regulácie Váhu má mesto Šaľa na ľavej strane rieky poľnohospodársku pôdu, ktorá patrí do katastrálneho územia Šale. Dnes sú tam drobné záhradky, športový štadión a strelnica.

Sekerami na prievozníka

Po vybudovaní nových hrádzí boli vody prevedené do nového koryta. Hlavná cesta z Nitry do Šale viedla cez Trnovec a Veču na kompu – prievoz, ktorý patril medzi významné regálne práva. Povyše mesta, na konci Hornej ulice bol veľký prievoz pre vozy s nákladom a v priestore terajšieho mosta bol malý prievoz – len pre osobnú prepravu. Poplatky za tieto služby neboli malé a to bolo príčinou ďalšieho sporu s Večanmi. Styky oboch obcí boli istotne veľmi intenzívne, lebo sa sem chodilo nakupovať a zakaždým sa vyberal „obolos“. To Večanov hnevalo a preto v roku 1758 napadli so sekerami a palicami prievoz a prievozníka. Rozhnevaných Večanov viedol sám veľkostatkár Adam Bíroczi. O obetiach sa nezachovala správa, ale rektor kolégia podal na útočníkov trestné oznámenie a všetci boli potrestaní.

Nebol schopný zaplatiť

Stojí za zmienku aj ďalší spor, ktorý nastal, keď na večianskom majetku „gazdoval“ zeman Peter Benický. Mal na svojom majetku intabulovaných 2000 zlatých, ktoré mu panstvo požičalo a nebol ich schopný zaplatiť. Keďže do roku 1656, ako bolo dohodnuté, nebol dlžobný úpis zaplatený, dostal sa Benický do sporu a musel svoj majetok dať do zálohy zemepánovi. Mal zemiansku kúriu, 4 želiarov, 40 jutár zeme, 1 rybník, a dve veľké lúky. Panstvo tu zaviedlo dvojpoľné hospodárenie. Jedna polovica sa obrábala a druhá ležala úhorom. Tá sa po celý rok spásala ovcami. Bolo síce menej obilia, ale na Veči sa rozšíril chov oviec, čo bolo taktiež prínosom pre rozvoj súkenníctva v Šali.

(publikované v júni 1992, Nové šalianske noviny)

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Sledujte nás aj na Facebook/MESTO ŠAĽA. Staňte sa členom oficiálnej skupiny Mesta Šaľa.  Kliknite si sem: https://www.facebook.com/groups/327353394042257/

Prílohy